Článok pôvodne vyšiel na webe Aktuálně.cz.Autor je firemný sociológHoci sa zrejme všetci racionálni ľudia zhodnú na tom, že každý politický extrémizmus je pre spoločnosť nebezpečný, nie všetky sú nebezpečné rovnako. V asymetrii extrémov je – z môjho pohľadu – oveľa väčším rizikom pre spoločnosť ten ľavicový. Vysvetlím prečo.

Článok pokračuje pod video reklamou

Držme sa definície, že extrémne sú tie názory, ktoré požadujú zásadnú zmenu spoločenského usporiadania a robia to spôsobom, netolerantným voči zvyšku názorového spektra.Extrémne názory sú pre spoločnosť škodlivé, pretože ich uplatnenie v praxi hrozí narušením jej integrity. Na ich obsahu až tak veľmi nezáleží. Nositelia protichodných názorov majú totiž prinajmenšom jednu vec spoločnú: Všetci tvrdia, že chcú, aby bol svet lepší. A všetci tomu veria. Žiadny z nich však pritom nie je tolerantný voči ostatným.Väčšinová spoločnosť extrémne názory prirodzene odmieta. Je to preto, že pre ňu je oveľa dôležitejšie udržanie sociálnej súdržnosti a stability ako odpoveď na otázku, čo je správne alebo čo je pravda. Teda presne toho, čo sa nositelia extrémov snažia narušiť. Krajná pravica je v očiach verejnosti rovnako škodlivá a nebezpečná ako krajná ľavica.Likvidačný fašizmusPravicoví extrémisti sú väčšinou nasledovníci ideológií, ktoré prehrali druhú svetovú vojnu a sú aj dnes, viac než osemdesiat rokov po jej konci, úplne mimo verejného diskurzu. Propagácia ich ideológií je zákonom zakázaná a spoločensky neprijateľná. Neprijateľný je akýkoľvek symbolický odkaz alebo zmienka, napokon, mnoho politikov a osobností, ktoré (aj žartom, či dokonca úplne nevedome) pozdravili svojich priaznivcov zdvihnutou pravicou, okamžite čelia obvineniam a ostrakizácii.Byť v modernej európskej spoločnosti zástancom krajnej pravice je prakticky nezlučiteľné s verejným pôsobením a do značnej miery aj súkromným životom. Veď kto z vás by chcel za suseda fašistu?Pôvodná krajná ľavica v podobe komunistického hnutia je na tom podobne ako opačná strana spektra. Jej propagácia a podpora je zákonom zakázaná, ukazovanie symbolov na verejnosti znamená riskovať odpor a pohŕdanie.Napriek tomu sa krajnej ľavici podarilo niečo, čo pravici nie. Zhodila svoj pôvodný šat, sociologicky povedané, opustila habitus a prispôsobila sa. Byť vaším susedom je pre ňu veľmi jednoduché a vám to zrejme vôbec neprekáža.Prijateľný extrémZástancovia extrémnej ľavice sú častejšie inteligentnejší a v dôsledku toho vzdelanejší ľudia, než je priemerný skinhead, a objavili spôsob, ako obísť zákonnú perzekúciu aj spoločenské vylúčenie. Opustili všetky nežiaduce symboly: červené hviezdy, kosáky a kladivá a tiež príbeh o boji spoločenských tried, ktorý vo svojich teóriách definoval Karl Marx.Namiesto vojny skupín vytvorili boj o slobodu utláčaného jednotlivca. Nie však kohokoľvek – len takého, ktorý z nejakých dôvodov nezapadá do spoločenských konvencií. Nie si si istý svojím pohlavím? Rasou? Príslušnosťou? Cítiš sa byť príliš chudobný alebo zraniteľný? Ochrana slabšieho pred silnejším patrí medzi archetypálne vzory, ktoré si nesieme po svojich predkoch, a preto je a priori prijateľná. Archetyp boja Dávida a Goliáša skvele sedí na zdanlivo utláčané sexuálne, identitné či iné menšiny a výborne sa hodí k obrazu „dobrých Palestínčanov“ proti „zlému Izraelu“.Jeden z obvinených z teroristického útoku v Pardubiciach o sebe písal, že „sloboda Palestíne“ pre neho neznamená konkrétne územie ani ľudí, ale symbolický opis odstránenia starých spoločenských poriadkov. V praxi tak nejde o nič iné ako starý dobrý marxizmus v novom podaní.Predstavitelia krajnej ľavice investovali veľa úsilia a energie do toho, aby svoj naratív, teda „boj za práva“ (v skutočnosti však „proti systému“), prezentovali médiám, novinárom, mediálne vplyvným ľuďom, celebritám a influencerom ako niečo, čo je vlastne normálne. Argument „bojujeme za práva“ alebo „proti klimatickým zmenám“ sa javil ako prirodzený – je to predsa obraz dobrého malého proti zlému veľkému.To vytvorilo dobre známu situáciu, keď médium publikuje príspevok, ktorý považuje za celkom neutrálny, a ani si neuvedomuje, aký je tendenčný. Dobrý príklad ponúka ČT24, ktorá o zadržaných pre terorizmus v Pardubiciach píše ako o „aktivistoch“, zatiaľ čo pre podobných jedincov z druhej strany spektra má vždy označenie „krajná pravica“. Mimochodom, vlani sa na účte ČT24 na sociálnej sieti X písalo o krajnej pravici dvanásťkrát a o krajnej ľavici presne raz. A za uplynulých desať rokov len štyrikrát…