Keď víchrica s rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu strháva strechy hál, odstrihne desaťtisíce ľudí od elektriny a spomalí priemyselné linky, aj premiér Robert Fico zmení tón a prizná, že zmena klímy je „evidentná“.
Článok pokračuje pod video reklamou
Slovensko si na extrémne výkyvy počasia zvyká– bleskové záplavy či suchá sú letným štandardom. Tento rok k nim pribudli týždne ubíjajúcich horúčav a rozsiahle požiare.Kým európske krajiny stavajú adaptáciu na zmenu klímy do centra svojich politík, slovenské úrady zlyhávajú v tom najzákladnejšom – v zbere dát. Nemáme verejné štatistiky o nadmernej úmrtnosti, a o štátnych dátach k celkovým hospodárskym škodám nemôže byť ani reči.Štát reaguje len dodatočným preplácaním škôd obciam či jednorazovými sociálnymi dotáciami pre domácnosti, čo nás na čoraz častejšie výkyvy počasia nemá ako pripraviť. Že firmy na nečinnosť štátu doplácajú miliónovými stratami, už nie je len odhad - ukazuje to aj štúdia Národnej banky Slovenska.Prepojením dát FinStatu s meteorologickými údajmi za roky 2013 až 2023 analytici NBS Roman Vasiľ a Vladimir Otrachshenko zistili, že zvýšenie priemernej letnej teploty o jediný stupeň Celzia znižuje tržby firiem v poľnohospodárstve, stavebníctve, priemysle a doprave takmer o sedem percentuálnych bodov. Tieto odvetvia pritom tvoria približne štyridsať percent pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky. Pre firmu s miliónovým obratom to znamená opakovanú stratu sedemdesiattisíc eur ročne.
