Financovanie Slovenska sa zhoršuje. Štátne výdavky rastú, no požičiavanie na chod krajiny je čoraz drahšie. Úrok na slovenských desaťročných dlhopisoch prekročil štvorpercentnú hranicu, čo znamená, že obsluha nášho verejného dlhu výrazne zdražieva.
Článok pokračuje pod video reklamou
Pri potácajúcom sa ekonomickom raste a vyčerpaných rozpočtových rezervách nás tento trend stavia do zraniteľnej pozície. Čo rastúce náklady na dlh znamenajú pre štátny rozpočet aj bežné úvery?Prudký nepriaznivý rastÚroková sadzba na desaťročných slovenských štátnych dlhopisoch prekonala psychologickú hranicu štyroch percent. Platí, že čím je výnos vyšší, tým viac sa predražuje obsluha verejného dlhu. Úroveň štyroch percent je najvyššia od októbra 2023.Znepokojujúca nie je samotná výška výnosu, ktorá bola pred poldruha dekádou štandardom, ale nepriaznivý trend. Ešte začiatkom roka bol výnos na desaťročnom slovenskom dlhopise na úrovni 3,1 až 3,3 percenta. V priebehu pol roka vzrástol o 0,7 percentuálneho bodu.
Rast slovenskej ekonomiky sa pritom potáca pod jedným percentom a verejné financie majú „vyčerpaný fiškálny priestor“. Inými slovami, v dôsledku vysokého dlhu a vzhľadom na veľkosť a štruktúru slovenskej ekonomiky nemajú dostatočnú rezervu na zvládnutie ďalšej veľkej krízy.Tou môže byť aj súčasná dlhopisová kríza, ktorá sužuje celý svet. Na viacročné maximá stúpli výnosy na dlhopisoch aj v USA, vo Francúzsku, v Japonsku či Nemecku.Napríklad výnos na 10-ročnom nemeckom štátnom dlhopise, od ktorého sa nepriamo odvíja aj ten slovenský, prekročil 3,3 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2011.Predražovanie štátnych dlhopisov sa môže podpísať pod ďalšie zdražovanie hypoték, bankových úverov pre firmy i financovanie štátneho dlhu.Prečo výnosy rastúRastúce výnosy dlhopisov na Slovensku a v eurozóne sú z veľkej časti ovplyvnené základnými sadzbami Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá ich začala opätovne zdvíhať.Ide o reakciu na rastúcu infláciu v eurozóne, ktorá je výsledkom nervozity z vojny na Blízkom východe. Ukončenie konfliktu je v nedohľadne, ceny palív rastú a inflačné obavy sú na vzostupe. Očakáva sa, že ECB aj americká centrálna banka Fed v priebehu tohto roka zvýšia sadzby aspoň raz.Do výnosov sa pretavuje aj rozpočtová zodpovednosť krajín, ktorá sa odvíja od veľkosti ekonomiky, ratingového hodnotenia, politického smerovania a snahy niečo s dlhom a deficitom robiť.Aktuálne ratingové hodnotenie Slovenska je v strednej a východnej Európe priemerné, no jeho vývoj je znepokojujúci. „Od roku 2012 kleslo ratingové hodnotenie o takmer dva stupne, na úroveň A-, čo je najviac v regióne. Priemer regiónu sa za ten čas zlepšil o jeden stupeň,“ upozorňuje analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka.Slovensko vyčerpalo pozitívny impulz v podobe prijatia eura a v prípade makroekonomických a rozpočtových ukazovateľov ťahá v porovnaní s okolitými krajinami za kratší koniec.Zachraňuje nás eurozónaSlovensku pri financovaní dlhu pomáha členstvo v eurozóne, ktoré posilňuje dôveru investorov. Ak by negatívny trend zhoršovania ratingu pokračoval a Slovensko by stratilo „áčkový“ rating, mohlo by to viesť k významnému nárastu refinančných rizík pre slovenský dlh.Slovensko by vypadlo z kľúčového globálneho indexu FTSE WGBI rozvinutých ekonomík, čím by automaticky klesol dopyt po jeho dlhopisoch. „Strata ratingových hodnotení a vypadnutie z kľúčového indexu môžu významne prispieť k nárastu rizikových prirážok požadovaných investormi,“ tvrdí Múčka.Výnos slovenského štátneho dlhopisu sa skladá z dvoch zložiek, a to z ceny kapitálu v eurozóne, ktorú odrážajú sadzby ECB, a takzvanej rizikovej prirážky, ktorá odzrkadľuje riziko konkrétnej krajiny.Najbezpečnejšou krajinou pre investorov je Nemecko, ktoré má v eurozóne najnižšie výnosy pri dlhopisoch. Od nich sa následne odvíjajú výnosy na dlhopisoch ostatných krajín.Platí priama úmera, ak rastú nemecké výnosy, rastú aj výnosy na slovenských dlhopisoch. Pozitívne je, že hoci výnosy na slovenských dlhopisoch rastú, mohli by ešte viac. Ich riziková prirážka k nemeckým je len 0,69 percentuálneho bodu. Je jednou z najnižších v eurozóne.Ešte v novembri 2023 bola slovenská riziková prirážka pri 10-ročných dlhopisoch približne 1,23 percentuálneho bodu. „Z toho vidieť, že veľkú časť zvyšovania úrokov slovenských výnosov na dlhopisoch spôsobuje zdražovanie peňazí v celej eurozóne, nie zhoršenie hodnotenia Slovenska,“ tvrdí analytik OVB Allfinanz Marián Búlik.
