Slovensku sa nedarí. Ekonomický rast sa významne spomalil, slovenské mzdy sú najnižšie v regióne, verejný dlh napriek konsolidácii stále rastie a vláda hľadá spôsoby, ako získať do štátnej pokladnice viac peňazí.
Článok pokračuje pod video reklamou
Riešením by mohol byť intenzívnejší boj proti korupcii, ktorý by krajine v dlhodobom horizonte priniesol miliardy eur. Vyplýva to z novej ekonomickej správy o Slovensku za rok 2026, ktorú vydala OECD. Menej rozkrádania verejných zdrojov a lepší právny štát by podľa OECD zvýšilo HDP Slovenska na obyvateľa o 1,8% v horizonte desiatich rokov. Pri nominálnom HDP Slovenska vo výške 136,8 mld. eur to predstavuje približne 2,46 mld. eur.To je bezmála rovnaký objem peňazí ako predstavoval tretí konsolidačný balík Ficovej vlády (2,7 mld. eur) alebo celý rozpočet ministerstva dopravy na tento rok (2,6 mld. eur).Rozličná optikaVláda si však správu OECD aj stav korupcie na Slovensku vykladá inak. Minister financií Ladislav Kamenický sa snaží správu komunikovať čo najviac pozitívne a vyzdvihuje fakt, že OECD predpovedá Slovensku v roku 2027 mierne zlepšenie ekonomického rastu na úroveň 1,6 %, aj keď je to stále výrazne menej ako dnes v okolitých krajinách.Kritiku neriešenej korupcie zľahčuje slovami, že ide o "neexaktné mäkké dáta." Ešte ďalej pri tejto téme zašiel Robert Fico v roku 2024, keď vyhlásil, že na Slovensku nie je extrémna korupcia, ale boj proti nej. Dostupné dáta pritom hovoria opak.Nadácia Zastavme korupciu už pred dvoma rokmi upozornila na viaceré prieskumy zahraničných obchodných komôr na Slovensku, že vnímanie korupcie v slovenskom biznise narástlo takmer najviac v celej Európe. Spomedzi 500 podnikateľov až 85 % uviedlo, že korupcia je na Slovensku rozšírený problém.S podobným výsledkom prišiel minulý rok aj Eurobarometer. Takmer polovica slovenských firiem uviedla, že ich korupcia obrala o víťazstvo v súťaži o verejnú zákazku. Je to najhorší výsledok v EÚ, kde sa takto posťažovala iba štvrtina firiem. Vláda opäť kritiku odmietla s tým, že ide o "zlú interpretáciu dát."Štát chce investorov, investori nechcú korupciuRobert Fico dlhodobo označuje OECD za dôveryhodnú inštitúciu a opakovane sa na ňu obracia o radu, ako podporiť slovenskú ekonomiku a blahobyt. Naposledy tak urobil začiatkom roka, keď s týmto cieľom navštívil parížsku centrálu organizácie "Dohodli sme sa, že spoločne pripravíme pre Slovensko dôveryhodný plán podpory hospodárskeho rastu," vyhlásil premiér po stretnutí s predstaviteľmi OECD. Po pol roku prišli z Paríža konkrétne odporúčania a boj proti korupcii je na prvých miestach.Správa hneď v úvode píše, že slovenský ekonomický rast zostane tento rok minimálny a podnikateľskému prostrediu by pomohlo, keby vláda riešila korupciu a zefektívnila verejné investície. Slovensko v hospodárskom raste výrazne zaostáva a premiér Robert Fico opakuje, že za to môžu problémy nemeckej ekonomiky. Riešením je podľa neho naliať do ekonomiky desať, možno až pätnásť miliárd eur, aby sa dostavil efekt.Lenže OECD pripomína, že to nebude také ľahké, pokiaľ Slovensko nezlepší svoju povesť v oblasti právneho štátu a korupcie. "Vnímanie slabej nezávislosti súdov a korupcie podkopáva dôveru investorov a ekonomickú efektívnosť," uvádza správa. Mnohé firmy podľa nej vnímajú rozšírené korupčné praktiky a v kombinácii s nepredvídateľným legislatívnym prostredím skrátka nemajú chuť rozvíjať svoje aktivity na Slovensku. To potvrdzuje aj nedávny prieskum šiestich zahraničných obchodných komôr, podľa ktorého je investičná nálada na Slovensku najhoršia za posledné roky a štyria z desiatich investorov by na Slovensko už neprišli.Frustrované firmy trápi predovšetkým legislatívna neistota, vysoké náklady na energie, dane a odvody. Medzi negatíva tiež zaradili nedostatočné opatrenia v boji proti korupcii.Zlá legislatívaProblémom Slovenska je podľa OECD aj stále odkladaná legislatíva o lobingu, pravidlá konfliktu záujmov a nedostatočná úprava majetkových priznaní. Inými slovami, Slovensko potrebuje väčšiu transparentnosť a verejnú kontrolu. To sú hodnoty, ktoré odlišujú bohaté vyspelé demokracie od chudobnejších, rozvojových, či autokratických krajín. Potvrdzujú to aj údaje Svetovej banky v jej indikátoroch kvality vládnutia. V oblasti kontroly korupcie dosiahli vysokopríjmové bohaté krajiny v priemere 1,05 bodu, zatiaľ čo globálny priemer bol -0,04 bodu. Najvyššie skóre malo Dánsko (2,29), najnižšie Somálsko (-1,79).Slovenská vláda však kráča opačným smerom. Útočí na nezávislé kontrolné inštitúcie, kritické médiá a vytvára podmienky, ktoré podporujú neefektívne a korupčné praktiky. Príkladom sú zmeny v pravidlách verejného obstarávania z roku 2024, ktoré podľa OECD "môžu znížiť konkurenciu a oslabiť protikorupčné mechanizmy."Novela zákona o verejnom obstarávaní výrazne rozšírila okruh zákaziek, o ktoré ich víťaz nemusí súťažiť v otvorenom tendri a môže ich získať priamo. Nadácia Zastavme korupciu už minulý rok upozornila na negatívne dopady tejto zmeny. Napríklad od leta 2024 do leta 2025 sa zverejnila len tretina počtu zákaziek na podobné tovary a služby ako v čase od leta 2023 do leta 2024.OECD tiež odkazuje vláde, že ak chce urýchliť výstavbu strategických investícií, riešením nie je vyňať ich z režimu štandardného verejného obstarávania, čo len zvyšuje riziko korupcie a netransparentnosti. Vláda by skôr mala ísť cestou digitalizácie procesov, ktorá by priniesla vyššiu rýchlosť i efektivitu.Robert Fico však novelu o verejnom obstarávaní obhajoval: "Ak sa prijíma zákon, ktorý uvoľňuje ruky, tak nie preto, aby sme otvárali prostredie pre korupciu, ale preto, aby sme rozbehli ekonomiku, ktorá potrebuje v tomto období pomoc,“ vyhlásil premiér ešte v roku 2024.Lenže v realite sa stal presný opak. Ekonomika sa výrazne pribrzdila a korupcia narástla. Ekonomický rast v roku 2025 nedosiahol ani jedno percento a vnímanie korupcie sa v rebríčku Transparency International zvýšilo, keď sa Slovensko prepadlo o dve priečky na 61. miesto zo 182 krajín. Vnímanie korupcie na Slovensku je hlboko pod priemerom OECD, ktorá združuje nielen vyspelé európske krajiny, ale aj krajiny z Ázie, či Južnej Ameriky. Slovensko sa v korupčnom rebríčku 38 členských krajín OECD umiestnilo na treťom mieste od konca. Horšie sú na tom len v Mexiku, Turecku a Maďarsku. OECD je tak ďalšia v rade medzinárodných inštitúcií, ktoré na základe jasných dát odkazujú Slovensku, že má vážny problém s korupciou, ktorá okráda jeho občanov o prosperitu a spravodlivosť.
