Robert Fico s obľubou tvrdí, že odmieta politiku privatizácie a chráni strategický majetok Slovenska. Je to jeho najdlhšie trvajúca politická lož.Naposledy ho rozhorčil nedávny nadpis článku v denníku SME „Fico rozpredáva Slovensko“. Dôrazne sa ohradil, že to nie je pravda, že on predsa „politiku privatizácie odmieta“.
Článok pokračuje pod video reklamou
„Bol to denník SME, ktorý podporoval najdivokejší výpredaj strategického majetku SR vládou M. Dzurindu pod kuratelou I. Mikloša. Banky, energetika, plynárenstvo, všetko sa skončilo za zlomkovú cenu pod plnou kontrolou západných firiem,“ píše Fico.Bol to práve denník SME, ktorý Mikuláša Dzurindu a jeho vlády kritizoval za množstvo káuz – spomeňme kauzy Gabriela Palacku a zastavenie tendra na tretieho mobilného operátora, kauzu Vláčiky či výrok: „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké.“SME sa veľa venovalo aj vyšetrovaniu tunelovania pri výstavbe tunela Branisko. Kritizovali sme aj okolnosti predaja 49 percent akcií SPP či podielov v energetických podnikoch ZSE, VSE a SSE.Pripomeňme tiež, že peniaze, ktoré táto privatizácia priniesla, slúžili aj na sanáciu škôd po vláde Vladimíra Mečiara, ktorý dnes s Ficovým súhlasom nakrúca videá z Úradu vlády. A tiež na reformy, ktoré naštartovali slovenské hospodárstvo natoľko, že sa Ficovi neskôr ľahko odmietala politika privatizácie.Realita pätnástich rokov jeho vládnutia totiž ukazuje pravý opak: vytvoril systém, v ktorom cez predražené tendre, schránkové firmy a nevýhodné mýtne systémy odtiekli miliardy eur priamo k oligarchom.Rozdával z cudziehoPonúkame stručný výber káuz, aby Robert Fico opäť nehovoril, že nie sme konkrétni.Kauza Veľký Slavkov (2007). Pozemky v hodnote 50 miliónov eur predal štát firme GVM blízkej koaličnému HZDS za necelých 430-tisíc eur.Nástenkový tender (2007). Zákazku na eurofondové poradenstvo za 119,5 milióna eur zverejnili len na korkovej nástenke, čím ju získalo jediné prihlásené konzorcium blízke predsedovi SNS Jánovi Slotovi.Emisné kvóty (2008). Štát predal pätnásť miliónov ton emisných kvót americkej schránkovej firme výrazne pod cenu. Odhadovaná škoda dosiahla 75 miliónov eur.Mýtny tender (2008). Zákazku získala najdrahšia ponuka za 863 miliónov eur po vylúčení troch lacnejších konkurentov. NKÚ neskôr zistil, že štát investoval vyše 850 miliónov eur do systému, ku ktorému nevlastní licencie ani zdrojové kódy. Odhadovaná škoda: 700 miliónov eur.Bašternákove vratky DPH (2012). Ladislav Bašternák si pri obchode s bytovým projektom neoprávnene uplatnil vratku DPH vo výške približne dvoch miliónov eur.Dotovanie elektriny z domáceho uhlia. Štát dve desaťročia umelo podporoval spaľovanie nekonkurencieschopného lignitu v elektrárni Nováky, čo sa premietalo do koncových cien elektriny pre firmy aj domácnosti. Kumulatívne náklady za dve desaťročia sa odhadujú na 1,5 až dve miliardy eur.Mýtnik (2014 – 2018). Finančná správa pod vedením Františka Imreczeho zadala firme Allexis sériu IT zákaziek vrátane systému eKasa a zaplatila za ne 53,8 milióna eur. Znalec obžaloby pritom ocenil dodané systémy na 8,7 milióna eur a skrytým akcionárom dodávateľa mal byť podľa obžaloby cez firmy v Česku, na Malte a Cypre podnikateľ Jozef Brhel st., blízky Smeru.Dobytkár (2019). Organizovaná skupina mala vyberať provízie za schvaľovanie eurofondových žiadostí v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.Obranné nákupy mimo súťaže (od roku 2024). Rezort Roberta Kaliňáka zadáva najväčšie zákazky priamo ako „strategické investície“ vrátane nákladných áut za vyše 700 miliónov eur od Tatry českého zbrojára Michala Strnada. Od roku 2023 rezort nakúpil výzbroj a výstroj za viac ako 1,8 miliardy eur.Nie sú to zďaleka všetky kauzy. Dozvedeli sme sa o nich vďaka práci novinárov a mimovládnych organizácií.Pri moci 15 z 20 posledných rokovRobert Fico nevyhnutne potrebuje vytvoriť zdanie, že nie je zodpovedný za stav na Slovensku. Lenže práve on, respektíve strana Smer, je pri moci 15 z posledných 20 rokov.Nezmenia na tom nič ani Ficove útoky na denník SME (a iné médiá).Fico mal unikátnu možnosť využiť rozbehnutú slovenskú ekonomiku aj roky hospodárskeho rastu, aby zo Slovenska spravil dobré miesto na život – štát s fungujúcimi službami, v ktorom ľudia chcú žiť, podnikať a tvoriť hodnoty.Namiesto toho štát využíva na ochranu a obohatenie svojej politickej rodiny. Krajinu rozpredal svojim spriazneným oligarchom.Preto je taký nervózny, keď na to poukazujeme.
