Pred ruinami antických Atén si dnes robia selfíčka tisícky turistov, Akropola s Parthenónom však tvorí len kulisu. O tom, ako reálne fungovala demokracia, ktorá sa tu zrodila pred 2500 rokmi, mnohí netušia takmer nič.
Článok pokračuje pod video reklamou
Prečo sa Aténčania rozhodli, že im už nebudú vládnuť autokrati a tyrani, ale že správu vecí verejných vezmú do rúk občania? Ako si dokázali poradiť s korupciou a demagógmi? A pokiaľ sa dnes hovorí o kríze demokracie, ako tomu čelili starovekí obyvatelia Atén?Jedným z mála ľudí, ktorí rozumejú antickej gréčtine, prekladajú filozofické spisy do slovenčiny a sprostredkovávajú nám základné dedičstvo Európy z hĺbky čias, je filozof VLADISLAV SUVÁK z Inštitútu filozofie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity.„My máme ‚sviatok demokracie‘ len raz za niekoľko rokov. Aténska demokracia však znamenala nielen to, že každý občan mal právo zúčastňovať sa na politike, ale bola to priam jeho povinnosť. Ten, kto sa odmietal zúčastňovať na rozhodovaní o veciach verejných, bol označený za ‚idiótés‘,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
ako vznikla demokracia uprostred sveta, v ktorom vládli tyrani a prečo vzali správu vecí verejných do rúk občania,v čom sa antická demokracia podobá s našou a v čom sa líšia,ako dokázali starovekí Aténčania riešiť korupciu, demagógiu a politikov, ktorí ohrozovali demokraciu,čo na demokracii kritizoval Aristoteles a ostatní filozofi.
