Toto je pravidelný mesačný prehľad, ktorý spracováva pre SME portál euBrief.sk. Štát roky schováva na svojich účtoch takmer dvojmiliardový balík z predaja emisných kvót, len aby si na papieri vylepšoval štatistiky verejného dlhu. S európskym návrhom revízie systému obchodovania s emisiami (ETS 1), ktorý Európska komisia oficiálne predložila v júli 2026, sa však tento účtovný manéver definitívne končí.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ak návrh prejde schvaľovacím procesom v Európskom parlamente a Rade EÚ, slovenský Environmentálny fond prejde najväčšou zmenou od svojho vzniku. Brusel nastavuje jasné mantinely. Fond sa musí premeniť na zelenú investičnú banku a fabriky už nezískajú financie bez reálnych a merateľných výsledkov.Ako štát roky zlyhával v praxiEurópsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS) stojí na princípe „znečisťovateľ platí“. Veľké priemyselné podniky a elektrárne musia nakupovať emisné kvóty za každú tonu CO₂, ktorú vypustia. Cieľom je motivovať ich k prechodu na čistejšie technológie.Systém mal fungovať ako uzavretá slučka: peniaze vybrané od firiem sa mali vo veľkej miere vracať späť do ekonomiky formou podpory dekarbonizácie – modernizácie výroby, elektrifikácie procesov, zavádzania vodíkových technológií, CCS/CCUS (zachytávanie a ukladanie uhlíka) a ďalších kapitálovo náročných investícií. Štát mal tieto projekty len spolufinancovať, nie plne hradiť – hlavnú zodpovednosť a väčšinu nákladov nesú samotné firmy.Realita na Slovensku však bola dlhodobo úplne iná. Namiesto toho, aby sa vybrané stovky miliónov eur z emisných kvót vracali do čistejších technológií a dekarbonizácie priemyslu, ministerstvo financií ich čerpanie roky systematicky brzdilo. Envirofondu určovalo prísne ročné limity na míňanie, pričom všetky peniaze nad tento strop museli zostať nedotknuté v štátnej pokladnici. Štát ich tak využíval ako pasívnu rezervu na zlepšovanie štatistík verejného dlhu.Tento prístup dlhodobo kritizovali zástupcovia priemyslu. Klub 500 aj ďalšie zamestnávateľské zväzy opakovane upozorňovali, že Envirofond hromadí rekordné sumy z predaja emisných kvót, no späť do reálnej dekarbonizácie energeticky náročných odvetví putuje len minimum peňazí. Zatiaľ čo štáty ako Nemecko či Francúzsko vracali svojim podnikom bežne 30 až 45 percent vybraných výnosov, Slovensko patrilo na chvost EÚ, keď energeticky náročným podnikom posielalo len jednotky percent. Zadržiavané peniaze samosprávamNerozdelené miliardy na účtoch potvrdzujú aj oficiálne výročné správy Envirofondu. Zatiaľ čo v roku 2023 vstúpil fond do roka so zostatkom z minulých rokov vo výške 1,45 miliardy eur, v roku 2024 sa držal v pásme 1,5 až 1,6 miliardy eur a v roku 2025 narástol na rekordných 1,87 miliardy.Z auditovaných čísiel schválených rezortom financií vyplýva, že balík nepreinvestovaných peňazí za tri roky narástol o viac ako 410 miliónov eur. Štát tak peniaze nepúšťal do ekonomiky, ale ich držal na účtoch.Problém vysokých zostatkov sa pritom netýkal len priemyslu, ale naplno zasiahol aj samosprávy. Druhým hlavným poslaním Envirofondu je pomáhať obciam s budovaním základnej ekologickej infraštruktúry. Napriek miliardám ležiacim na účte uspokojil len nízke percento ich žiadostí o dotácie na vodovody, kanalizácie či zatepľovanie. Stovky slovenských obcí tak stále nemajú ani kanalizáciu.Pripravené projekty obcí opakovane vypadávali zo zásobníkov kvôli limitom na míňanie z ministerstva financií, pomalému rozhodovaniu a krátkej platnosti žiadostí, ktoré museli obce neustále obnovovať. Výsledkom je zanedbaná infraštruktúra v regiónoch a pomalá modernizácia fabrík oproti krajinám, ktoré peniaze z emisií reálne investovali.Novela skrachovala pre konflikt záujmov Zmeniť fungovanie fondu sa v roku 2025 pokúsil minister životného prostredia Tomáš Taraba. Motivácia rezortu bola zrejmá: získať plnú kontrolu nad miliardovým balíkom peňazí z predaja kvót a vytiahnuť ich spod silného vplyvu ministerstva financií.Plán však obsahoval sporné body. Ministerstvo chcelo presadiť centralizáciu rozhodovania a zvýšiť svoj vplyv na prideľovanie dotácií. Najväčší odpor vyvolala snaha umožniť Envirofondu priamo podnikať ako organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) na trhu s odpadom.Protimonopolný úrad aj Legislatívna rada vlády upozornili na riziko konfliktu záujmov a narušenie hospodárskej súťaže, keďže fond by trh súčasne reguloval, financoval aj na ňom sám podnikal. Návrh navyše počítal s tým, že by sa z peňazí fondu hradili aj pokuty udelené Európskou úniou. Zákulisný boj o vplyv vyústil do koaličných sporov a novela v parlamente napokon prepadla.Čo je v revízii ETS 1Európska komisia predložila minulý týždeň svoj oficiálny legislatívny návrh fungovania trhu s emisiami (ETS 1). Ide o návrh, ktorý pred definitívnym schválením ešte čakajú vyjednávania s európskymi zákonodarcami.Z hľadiska využitia peňazí za emisie prináša reforma tri kľúčové zmeny, ktoré štátom bránia špekulovať s peniazmi od firiem.Prvou je povinnosť investovať všetky vybrané peniaze do ekológie. Štát ich už nebude môcť držať v pokladnici a minimálne polovicu musí poslať priamo fabrikám na čistejšiu výrobu.Druhou zmenou je vyplácanie peňazí výhradne za výsledky. Firma dostane prvých 80 percent podpory až vtedy, keď ukáže schválený plán na zníženie emisií, a zvyšných 20 percent jej štát doplatí až po pár rokoch, keď zdokladuje pokles znečistenia.Treťou zmenou je predĺženie prechodného obdobia do roku 2038. Aby podnikom nehrozil krach či odchod z Európy, Komisia spomaľuje rušenie bezplatných kvót a spája ho s dovozným uhlíkovým clom (CBAM). Firmy tak budú mať viac času na investície do dekarbonizácie, zatiaľ čo Envirofond bude môcť postupne vytvárať zdroje na ich financovanie.
