Autorka pracuje v Investigatívnom centre Jána KuciakaDátová analýza ICJK odhalila, že bratislavský trh s krátkodobými prenájmami Airbnb ovládli profesionálni ubytovatelia a správcovské firmy kontrolujúce desiatky nehnuteľností. Hoci sa navonok maskujú profilmi s priateľskými krstnými menami, väčšina z nich sú firmy.

Článok pokračuje pod video reklamou

Problémom sú megahostitelia vystupujúci ako súkromné osoby – hoci o nich vďaka európskej smernici vie finančná správa, pre verejnosť, susedov či samotné mesto zostávajú úplne neviditeľní. Ministerstvo cestovného ruchu pripravuje nový register, no ten tento biznis iba povinne zaeviduje. Bratislava priznáva, že na akúkoľvek reguláciu Airbnb nemá legislatívne páky a chýbajú jej vlastné dáta.Manželia Viera a Tomáš žijú už niekoľko rokov vo vlastnom byte v bratislavskom Starom Meste. Poznali sa so susedmi z celej bytovky, ale najmä z prízemia, kde niekoľko bytov zdieľa spoločný dvor.V roku 2020 sa im však na dvore začali objavovať ľudia, ktorých nepoznali. Jeden z bytov predali a nový majiteľ ho podľa Viery a Tomáša (mená sú na žiadosť respondentov zmenené - skutočné mená máme v redakcii) kúpil s cieľom zarábania na platforme Airbnb, ktorá ponúka krátkodobé prenájmy.„Obťažuje ma to. Prišiel som bývať do bytovky, nie do hotela,“ hovorí pre ICJK Tomáš. Problémy sa podľa neho začali stupňovať. „Postupne sa to začalo rozmáhať a ľudia začali byty kupovať rovno na biznis, sami tu vôbec nebývali. Býval tu obrovský hluk, v byte s rozlohou len 35 metrov štvorcových spávali aj štyria turisti naraz. Ja už si radšej zháňam iný byt,“ hovorí o tom, ako ich biznis vyháňa z domova.Turisti im na pavlači pravidelne nakúkajú do okien a nerešpektujú súkromie. Ubytovávať sa chodia často aj v noci a po chodbe ťahajú kufre na kolieskach. Do rána sa nahlas rozprávajú, v spoločnej záhradke venčia voľne pustených psov a fajčia rovno pod plynovým potrubím. „Najrušivejšie je, že sa vám po bytovke neustále pohybujú cudzí ľudia a vy neviete, či sú to turisti, alebo tam vošiel niekto z ulice. Nepoznáte tých ľudí, neviete, či to nie sú nejakí násilníci alebo problémoví ľudia,“ dodáva Viera. Niekoľkokrát im vykradli spoločné priestory, zlodeji sa dnu dostali po vylomení kľúčov zo zamykacích škatuliek, v ktorých majitelia nechávajú kľúče od bytu na fasáde bytovky.Jeden z majiteľov bytov na krátkodobý prenájom im povedal, že mu je jedno, kto tam býva, hlavne, že platí. A hoci ministerstvo cestovného ruchu, donútené Európskou komisiou, pripravilo nový zákon o krátkodobom prenájme, podľa ktorého sa prenajímatelia budú musieť registrovať, podmienky na prípadné limitovanie Airbnb biznisu zostávajú nejasné. Ministerstvo cestovného ruchu zatiaľ nemá v pláne registrácie obmedzovať, odpovedali nám z tlačového oddelenia. Register však štátu aspoň odkryje karty slovenských prenajímateľov na platforme. Jedno je zjavné už teraz: pôvodná zdieľaná ekonomika definitívne zomrela. Dátová analýza ICJK v spolupráci s projektom Doorstep Analytics, Urban Journalism Network a európskymi partnermi ukazuje, že Airbnb v Bratislave ovládli „ubytovací baróni“, ktorí majú pod palcom desiatky nehnuteľností. Ich skutočnú identitu pritom platforma netransparentne skrýva len za krstné mená a selfie fotky.V skutočnosti sú to však všetko firmy, no ich údaje neboli v júli 2026 v aplikácii dohľadateľné. Dátový inžinier Simon Salamanian z projektu Doorstep Analytics, ktorý pre ICJK pripravoval dáta, potvrdil, že od apríla 2026 sa k podnikateľským údajom nevedel dostať.Airbnb nám však tvrdí, že išlo len o chybu (bug), „ktorá ovplyvňuje zobrazovanie týchto informácií pri obmedzenej skupine používateľov, a túto záležitosť urgentne vyšetrujeme“. Vzápätí sme sa k podnikateľským informáciám v aplikácii dostali a potvrdili sme totožnosť megahostiteľov. Mnohí z nich sú firmy, ale nájdu sa aj takí, ktorí ponúkajú desiatky nehnuteľností, no napriek tomu sa zaregistrovali ako súkromné osoby.Finančná správa upozorňuje, že je jedno, či sa hostiteľ na Airbnb označí za súkromnú osobu, alebo firmu. Ak k ubytovaniu ponúka služby ako upratovanie či výmenu bielizne, nejde o klasický prenájom, ale o podnikanie. Správne by tak mal mať živnosť a príjmy riadne zdaňovať.A hoci Bratislava na tom s krátkodobými turistickými prenájmami zatiaľ nie je tak zle ako iné európske metropoly, trend je jednoznačne rastúci. Slovensko dokonca patrí k európskym krajinám s najvýraznejším zväčšovaním priepasti medzi hotelmi a krátkodobým ubytovaním cez platformy. Samozrejme v prospech platforiem. V hlavnom meste sa tento biznis koncentruje najmä v novom downtowne – v okolí Pribinovej, Továrenskej a Landererovej ulice.Mesto Bratislava však problém nateraz neregistruje. A ak by aj chcelo zasiahnuť a postupujúcu „airbnbizáciu“ obmedziť, podľa vlastných slov na to nemá legislatívne páky. „K prípadnej regulácii alebo iným opatreniam by sme mohli pristúpiť jedine po zmene legislatívy,“ uviedol hovorca Magistrátu Peter Bubla.