Vyše 100 miliónov detí a seniorov v Európskej únii bolo počas júnovej vlny horúčav vystavených nebezpečnému znečisteniu prízemným ozónom. Informuje o tom medzinárodná mimovládna organizácia Global Witness.
Článok pokračuje pod video reklamou
Prízemný ozón je zlúčenina, ktorá vzniká pri spotrebe fosílnych palív a jeho koncentrácia sa zhoršuje pri vysokých teplotách. „Je potrebné zastaviť emisie, ktoré ženú teploty nahor a podporujú vznik ozónu a ďalších znečisťujúcich látok, čím sa naše mestá aj okolité oblasti stávajú menej bezpečnými pre život,“ povedala Flossie Boydová z Global Witness pre AFP.Rekordné horúčavy medzi 21. a 28. júnom predstavovali pre zdravie Európanov neviditeľné riziko, najmä pre ich pľúca a dýchacie cesty. Vedecké štúdie ukazujú, že prízemný ozón môže dráždiť a poškodzovať dýchacie cesty, zhoršovať funkciu pľúc a vyvolávať astmatické záchvaty u citlivých ľudí.
Analýza organizácie Global Witness ukazuje, že v niektorých častiach Európy prekročila priemerná osemhodinová koncentrácia prízemného ozónu 190 mikrogramov na meter kubický.Takéto hodnoty výrazne presahujú odporúčané limity pre ochranu zdravia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) stanovila hranicu na 100 mikrogramov na meter kubický a Európska únia na 120 mikrogramov.Správa vychádza z údajov 162 monitorovacích staníc kvality ovzdušia v Európe, atmosférických modelov a demografických údajov, na základe ktorých odhadla koncentrácie prízemného ozónu v Európe medzi 21. a 28. júnom.„Ozón zostáva jedným z najväčších problémov v oblasti znečistenia ovzdušia, ktorým čelí Európa aj ďalšie časti sveta,“ hovorí Laurence Rouil, riaditeľka Monitorovacej služby atmosféry programu Copernicus Európskej únie pre The Guardian. „Keď sa takáto epizóda začne rozvíjať, je veľmi ťažké ju zastaviť alebo výrazne znížiť jej intenzitu. Preto sú kľúčové predvídanie a prevencia.“Druhá najnebezpečnejšia škodlivina Tá istá zlúčenina, ktorá nás chráni pred ultrafialovým žiarením vo forme ozónovej vrstvy, sa môže stať zdravotným rizikom, keď sa vo vysokej koncentrácii nachádza pri zemskom povrchu.Ozón je druhou najnebezpečnejšou znečisťujúcou látkou v Európskej únii po jemných prachových časticiach. Slnečné žiarenie spúšťa komplexné chemické reakcie, ktoré vedú k tvorbe prízemného ozónu a ozónového smogu.Prízemný ozón sa tvorí chemickými reakciami za účasti znečisťujúcich látok vypúšťaných človekom – najmä oxidov dusíka z dopravy, spaľovania fosílnych palív a poľnohospodárstva či prchavých organických zlúčenín, medzi ktoré patrí aj metán.Najväčší podiel na emisiách oxidu dusičitého v EÚ má doprava (najmä cestná doprava), výroba energie zo spaľovania fosílnych palív a poľnohospodárstvo. Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) sú potrebné zásadné systémové zmeny na zníženie emisií, a to napríklad nahradenie fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie, zníženie závislosti od áut v mestách a rozšírenie siete verejnej dopravy.Podľa údajov Európskeho strediska pre monitorovanie klímy a zdravia v roku 2019 bolo spolu hospitalizovaných 12 253 ľudí s respiračnými ochoreniami spôsobenými alebo zhoršenými vystavením ozónu. EEA uvádza, že v roku 2023 v krajinách EÚ súviselo približne 63 000 predčasných úmrtí so znečistením prízemným ozónom.Zároveň sa očakáva, že úmrtnosť súvisiaca s prízemným ozónom sa v dôsledku zmeny klímy do roku 2050 zvýši, najmä v strednej a južnej Európe. Výskumy odhadujú, že samotná zmena klímy povedie k 15% zvýšeniu celkového počtu predčasných úmrtí súvisiacich s ozónom v Európe do roku 2080. Škodí nielen zdraviu, ale aj úrode Rouil uviedla, že najvyššie koncentrácie ozónu zaznamenali v Nemecku, v Beneluxe a v talianskej Pádskej nížine, pričom lokálne aj v oblasti Paríža, Španielska a Českej republiky. „V týchto oblastiach boli koncentrácie ozónu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mimoriadne vysoké,“ dodala Rouil.Najvážnejšia situácia bola v nemeckom Severnom Porýní-Vestfálsku, kde viaceré monitorovacie stanice zaznamenali rekordné júnové koncentrácie prízemného ozónu. Na niektorých miestach boli limity EÚ prekročené počas všetkých ôsmich dní vlny horúčav. Najvyššia nameraná hodnota dosiahla 233,7 mikrogramov na meter kubický, čo je viac než dvojnásobok odporúčania WHO.V roku 2024 splnilo dlhodobý cieľ Európskej únie pre prízemný ozón len 22% monitorovacích staníc v Európe, podľa ktorého maximálny denný osemhodinový priemer nesmie prekročiť 120 mikrogramov na meter kubický v kalendárnom roku.Prízemný ozón však nepredstavuje problém len pre zdravie ľudí, ale má negatívne dôsledky aj na úrodu. Čisté straty hospodárskej prosperity v dôsledku vplyvov zmeny klímy a emisií prekurzorov ozónu na zdravie by sa v rokoch 2000 až 2050 mohli vyšplhať na 9,1 miliardy eur. Vplyv predpokladaných zmien emisií na tieto náklady by pritom do značnej miery prevýšil vplyv samotnej zmeny klímy.„Aby krajiny EÚ zabránili ďalšej ozónovej kríze, musia urýchlene obmedziť závislosť od fosílnych palív a znížiť emisie látok, ktoré prispievajú k tvorbe týchto znečisťujúcich zlúčenín,“ varuje v analýze Global Witness.
