Autor je profesorom na Stredoeurópskej univerzite (CEU)Len niekoľko dní po drvivom volebnom víťazstve Pétera Magyara, 17. apríla 2026, navrhla krajne pravicová strana Naša vlasť (Mi Hazánk), aby novozvolený parlament na svojom ustanovujúcom zasadnutí zaspieval Székelskú hymnu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Pieseň spojená s maďarskou komunitou v Sedmohradsku dlhodobo rozdeľuje samotných Maďarov. Pre jedných je symbolom solidarity s krajanmi, ktorí po zmene hraníc zostali za hranicami Maďarska. Pre druhých pripomína iredentistickú nostalgiu.Počas neliberálnej vlády Viktora Orbána sa podobné symboly stali súčasťou oficiálneho štátneho rituálu. Na budove parlamentu sa už v roku 2013 objavila székelská vlajka, zatiaľ čo vlajka Európskej únie zmizla. Symbolika bola jednoznačná: maďarská identita sa definovala v opozícii voči Bruselu a liberálnej Európe.Reakcia Pétera Magyara na návrh strany Naša vlasť bola výrečná. Súhlasil, aby Székelská hymna zaznela počas inaugurácie, no doplnil ju o ďalšie symboly. Popri maďarskej a székelskej hymne zaznela aj európska hymna Óda na radosť a ľudová pieseň, ktorú v Maďarsku mnohí poznajú ako rómsku hymnu.Práve tú zaspievali v parlamente rómske deti a ich vystúpenie sa stalo najsilnejším emotívnym momentom odovzdávania moci. Vonku oslavy otvorila vlasteneckou piesňou otvorene lesbická rómska popová speváčka. Székelská vlajka nad parlamentom zostala, no pribudla k nej aj vlajka Európskej únie.Maďarská demokratická opozícia neporazila neliberálny nacionalizmus tým, že odmietla národné symboly. Zvíťazila preto, že si ich znovu prisvojila.Poučenie z Maďarska pritom presahuje jeho hranice. V celej Európe sa nacionalistická pravica usiluje urobiť z vlastenectva svoj výlučný politický jazyk. Európska politická rodina, do ktorej patrí aj Orbán – príznačne nazvaná Patrioti pre Európu a združujúca francúzske Národné združenie Marine Le Penovej, rakúsku Stranu slobody, španielsky Vox či portugalskú Chegu – sa prezentuje ako jediný skutočný obranca národa. Svojim voličom tvrdí, že byť vlastencom znamená nedôverovať Európe, sprísňovať hranice a chrániť národ pred liberálnymi vplyvmi.Magyarovo víťazstvo ukázalo, že vlastenectvo možno postaviť na obnove krajiny, nie na resentimente.Kampaň postavená na národeOrbán mal celé roky monopol na jazyk vlastenectva, tradície a národnej kontinuity. Jeho liberálni oponenti naopak často pôsobili, akoby sa národných symbolov báli.Podobný vzorec vidíme aj v ďalších európskych krajinách. V Anglicku, Španielsku či Nemecku sú národné symboly zaťažené spomienkami na šovinizmus, diktatúru alebo historickú vinu. Radikálna pravica sa tak môže prezentovať ako jediná politická sila, ktorá sa nehanbí za vlasť. Tieto obavy môžu byť oprávnené. No tým, že demokrati začali národné symboly vnímať ako „kontaminované“, prenechali neliberálnym silám právo určovať, čo národ znamená, kto doň patrí, kto ho ohrozuje a ako má vyzerať lojalita.Magyar sa vydal opačným smerom. Takmer všetky svoje politické posolstvá formuloval v jazyku vlastenectva, neraz otvorene nacionalistickom. Vlastenecké Maďarsko však podľa neho nebolo krajinou vo večnej vojne s Bruselom, migrantmi či „gender ideológiou“. Bola to krajina, kde jazdia vlaky načas, fungujú nemocnice, školy vzdelávajú deti a štát sa k svojim občanom správa dôstojne. Jeho nacionalizmus bol inkluzívny.Inaugurácia túto stratégiu vystihla dokonale. Magyar neodmietol Székelskú hymnu ani nevymazal etnické symboly. Namiesto toho rozšíril okruh tých, ktorí do národného príbehu patria. Európa, Rómovia, konzervatívci, liberáli aj Maďari žijúci za hranicami sa stali súčasťou jedného spoločného príbehu. Orbánov rozdeľujúci nacionalizmus tak nezačal popierať zvonka, ale pretváral ho zvnútra.Podstata novej ponukyPočas kampane pôsobili Magyarove prejavy často pateticky až teatrálne. Odkazoval na štátnikov 19. storočia, historické utrpenie i národný osud. Uprostred týchto emocionálnych vystúpení však neraz prerušil prejav, pretože niekomu v dave prišlo nevoľno, a niekoľko minút čakal, kým dorazila zdravotná pomoc.Aj tým dával najavo, že jeho vlastenectvo sa nezaoberá iba veľkými dejinami, ale predovšetkým konkrétnymi ľuďmi. V čase, keď sa európsky politický stred čoraz častejšie snaží dokazovať svoju zodpovednosť obmedzovaním sociálneho štátu a sprísňovaním prístupu k najzraniteľnejším, to nebolo bez významu.V symbolickej politike pokračoval aj po voľbách.Prvé zasadnutie novej vlády sa nekonalo v Budapešti, ale na mieste, ktoré maďarské legendy spájajú s prvým snemom maďarských kmeňov po ich príchode do Karpatskej kotliny. Tlačová konferencia sa odohrala pred jedným z najväčších historických obrazov na svete, zobrazujúcim príchod Maďarov do vlasti.Na prvý pohľad to pôsobilo ako nacionalistický gýč. Magyar však nenápadne zmenil gramatiku maďarského nacionalizmu. Pred monumentálnym obrazom nehovoril o sláve predkov, ale predovšetkým o súcite. Európa podľa neho patrila do národného príbehu, nie mimo neho. Rómske deti neboli symbolickými cudzincami, ale účastníkmi občianskej obnovy krajiny. Nacionalizmus musí byť podľa Magyara predovšetkým humánny.Maďarské voľby naznačujú, že nacionalizmus nemusí byť jazykom, ktorý demokratické sily automaticky prenechajú autoritárom. Príliš často to robili – buď sa pokúšali krajnú pravicu izolovať, alebo preberali časť jej pohľadu na svet. Ani jedna z týchto stratégií však nerieši základný problém: že práve krajná pravica je v očiach mnohých voličov považovaná za autentický hlas národa.Prekonať tento problém môže znamenať urobiť to, čo urobil Magyar – rozprávať národný príbeh, ktorý je emocionálne presvedčivejší, morálne silnejší a politicky inkluzívnejší než príbeh ponúkaný populistickou pravicou.Víťazstvo strany TISZA je preto dobrou správou, hoci nie bez výhrad. V Maďarsku sa skončí štvanie proti utečencom, moslimom či sexuálnym menšinám, rovnako ako podpora antisemitských kruhov. Budapešť však bude aj naďalej odporovať liberálnejším návrhom európskej azylovej politiky a môžu sa znovu objaviť aj dlhodobé napätia so susednými krajinami. Péter Magyar možno nie je ideálnym predstaviteľom liberálnej demokracie. Jeho ľudský nacionalizmus však môže byť jedným z najsľubnejších spôsobov, ako zastaviť – alebo dokonca zvrátiť – postup neliberálnych síl.
