Za cenu bytu v petržalskom paneláku si v Taliansku kúpili opustenú vilu.Keďže Barbora Václavíková dovtedy s manželom bývala neďaleko Ríma, nechceli sa od hlavného mesta sťahovať príliš ďaleko. Aj preto im hľadanie vhodnej nehnuteľnosti trvalo až rok. Napokon zakotvili v historickom mestečku Sutri.

Článok pokračuje pod video reklamou

Súvisiaci článok

Sedeli v kaviarňach, preto nestihli lety. Pozreli sme si kamerové záznamy, reaguje letisko v Bratislave

Do oka im padla stará rodinná vila s obrovskou rozlohou a ešte väčšou záhradou. Aj keď im rekonštrukcia domu ešte potrvá hodnú chvíľu, Barbora hovorí, že už keď prvýkrát vkročila do záhrady, vedela, že našli to, čo hľadali.Priebeh prerábky preto začala zaznamenávať vo videách na Instagrame, kde ukazuje realitu projektu, do ktorého sa pustili. Na svojom profile nazbierala už viac ako 13-tisíc followerov, ktorých zaujíma, čo všetko ešte vila ukrýva.Keď som narazil na tvoje videá, najskôr som si myslel, že si v Taliansku iba zainvestovala do nehnuteľnosti. Potom som si všimol popis "Slovenka v Taliansku". Žiješ tam dlhodobo?Áno, v Taliansku žijem. Študovala som talianske bilingválne Gymnázium Ladislava Sáru, ale dostala som sa tam viac-menej náhodou. Moja niekdajšia najlepšia kamarátka mi raz v škole povedala, že sa tam chce hlásiť, tak som si povedala, že to skúsim aj ja. A dostala som sa tam.Takto som sa dostala k taliančine, hoci predtým som nikdy v Taliansku nebola. S rodičmi sme chodievali do Chorvátska, nemala som pre Taliansko extra vášeň. Štúdium pre mňa bol celkom boj, ale v štvrtom ročníku mi kamarátka povedala, že našla štipendium na výmenný pobyt do Kalábrie. Dostali sme ho, tak sme tri osemnásťročné baby šli na mesiac do Talianska. To bol zlomový bod.Až tak vás Taliansko očarilo?Zamilovala som sa do tej krajiny. Šli sme na Silvestra do Ríma, tam sa mi zapáčilo ešte viac, a keď som si mala vybrať vysokú školu, povedala som si, prečo to neskúsiť v Ríme? Mame som vtedy oznámila, že chcem študovať v zahraničí, na čo ona skoro skolabovala. Ona tam nikdy nebola.Ale rodičia ma vždy veľmi podporovali, aj vďaka nim som začala študovať na Rímskej univerzite a odvtedy som už z Talianska neodišla. Stretla som tam pred desiatimi rokmi aj svojho manžela, s ktorý máme 1,5-ročnú dcéru. Zmenilo sa len to, že som sa presťahovala z Ríma do okolia.