Kedysi si nepredstavovali, že raz budú žiť vo Fínsku. Osud však Juraja a Moniku Hrušeckých zaviedol do fínskeho mesta Rauma, kde si pred pár rokmi kúpili rodinný dom.Svoj život na severe Európy si pochvaľujú a návrat na Slovensko by si momentálne predstaviť nevedeli, aj keď im, samozrejme, chýba rodina. Vo Fínsku si pochvaľujú mentalitu miestnych, bezpečnosť aj pocit, že ak by sa čokoľvek pokazilo, štát sa o svojich obyvateľov dokáže postarať.
Článok pokračuje pod video reklamou
Súvisiaci článok
Broňa prenajíma obytné dodávky: Ceny sme nezvyšovali. Až 80 percent ľudí ide na rovnaké miesto
Vo Fínsku vlastnia aj chatu, do ktorej pred piatimi rokmi investovali svoje našetrené peniaze. Keď ju pred rokom začali prenajímať turistom, na Slovensku vďaka virálnemu príspevku na Facebooku spôsobili ošiaľ.Sami nečakali, že na fínsky vidiek k nim budú chodiť dovolenkári zo Slovenska aj Česka. Ukázalo sa, že veľa našincov si chce oddýchnuť a užiť absolútny pokoj na polostrove uprostred fínskeho jazera, kde je najbližší sused vzdialený desiatky metrov.Veľa Slovákov sa sťahuje do zahraničia, ale málokto ide žiť do Fínska. Mali ste k tejto krajine blízko už predtým, ako ste tam v roku 2017 odišli?Juraj: Bolo to pre nás pragmatické rozhodnutie, lebo sme tam šli kvôli práci. Nikdy sme o Fínsku nesnívali, ale ja som vtedy pracoval v jadrovej elektrárni v Mochovciach ako inžinier na dostavbe tretieho a štvrtého bloku. Jeden kolega mi potom povedal, že vo Fínsku hľadajú ľudí na dostavbu elektrárne Olkiluoto 3. Prihlásil sa tam, zobrali ho, tak som sa prihlásil aj ja. O mesiac sme už šli do Fínska, aj keď pôvodne sme tam mali zostať len sedem mesiacov. Dnes tu žijeme už deväť rokov.Monika: Ale kedysi sme boli na majstrovstvách sveta v hokeji v Rusku, z Petrohradu sme vtedy šli domov cez Fínsko a Pobaltie. Keď sme boli v Helsinkách, hovorili sme si, že sa tam musí naozaj dobre bývať. Ešte sme nemali deti, ale hovorili sme si, že by sme si tam vedeli predstaviť vychovávať deti. Všetko fungovalo, všetko bolo čisté, aj vzduch bol čerstvý.
