Ak by Demokrati mohli, možno by referendum boli odvolali ako divadelné predstavenie pre nedostatočný záujem publika. Zbalili by transparenty, zrušili reklamné kampane a začali hovoriť o horúčave či Kaliňákových tehlách.
Článok pokračuje pod video reklamou
Lenže už to vôbec nebolo v ich rukách.Pripusťme, že lídri strany hovorili pravdu, keď tvrdili, že referendum presahovalo stranícky záujem a nešlo len o zviditeľnenie Demokratov. V konečnom dôsledku, ak by sa namiesto referenda dnes konali voľby, ani oni sami by podľa posledného prieskumu agentúry Focus nemali isté miesto v parlamente. A výsledok desiateho referenda v histórii Slovenska ich určite neposilní.Demokratom sa nepodarilo presvedčiť národ, že referendum bolo niečím iným než straníckou akciou na vlastné zviditeľnenie. Nepodarilo sa im ním spojiť opozíciu, hoci Progresívne Slovensko vyzvalo svojich voličov, aby sa hlasovania zúčastnili. Referendum sa však nestalo ústrednou témou vystúpení Michala Šimečku, ktorý v poslednom období začal o korupcii hovoriť spôsobom, aký by možno oslovil aj voličov Igora Matoviča.Matovič, milovník facebookových referend, hlasovanie Demokratov nepodporil, pretože vraj neobsahovalo otázku o predčasných voľbách, a tým podľa neho stratilo zmysel. Pri Matovičovi však nikdy nevieme, či by akékoľvek referendum podporil, pokiaľ ho sám neinicioval.Pravda je, že ak by národ rozhodol o obnovení Špeciálnej prokuratúry a zakázal doživotné renty pre vysokopostavených politikov, vyslal by silný signál. Ak sa niekto pýta, či neboli naporúdzi naliehavejšie otázky, odpoveď znie, že problémom nebolo to, na čo sa referendum pýtalo. Napokon, po referende, ktoré porodilo Brexit, by bolo možno dokonca riskantné pýtať sa ľudí na naše geopolitické smerovanie.Švajčiari sa už v referende radili, či zakázať absint alebo či majú farmári dostávať štátne dotácie za to, že kravám a kozám neodstraňujú rohy. Neodvážila by som sa porovnávať Slovensko s krajinou, kde berú vážne aj zdanlivo komické otázky, ak sa o nich rozhoduje v referende. Referendum je pre nich takmer posvätné.O posvätnosti referenda však na Slovensku radšej nehovorme.Účasť povedala viac než všetky analýzy. Toto konkrétne referendum mnohých postavilo do zvláštnej situácie, najmä tých, ktorí chápali, že Demokrati po ňom siahli aj z dôvodov, ktoré s obranou právneho štátu nesúviseli.Napríklad preto, aby ukázali, že Smer a Hlas referendum obhajovali, keď ho sami organizovali proti vláde Eduarda Hegera, no dnes, keď mieri proti nim, ho ignorujú. Nie je to však pridrahá edukačná akcia pre voliča? Navyše, ten „aha“ moment u voliča Smeru aj tak zrejme nenastane a ostatných o tom netreba veľmi presviedčať.Mnohí hovoria o nákladoch referenda, no nejde len o peniaze. Ide aj o investovanú energiu. Namiesto toho, aby energia opozície spoločne poháňala jednu turbínu v prospech voliča, roztiekla sa do potôčika, ktorý roztočil len hračkárske mlyny Demokratov.Zároveň počúvať predstaviteľov vládnej koalície hovoriť o tom, akú škodu opozícia vyvolaním referenda spôsobila, pôsobí pomerne paradoxne. Veď už len škandalózna rekonštrukcia Kaliňákovej Kukurice mohla mať účet presahujúci náklady na celé referendum. A to sme sa ešte ani nedostali k zákazkám prihratým rodine a priateľom Smeru či k európskym peniazom, ktoré sa rozdávali vyvoleným na penzióny ako vreckové od starej mamy.Nech hodí kameňom prvý ten, kto sa na Slovensku nikdy nepokúšal využiť referendum aj na politické body.
