„Pamätám si, že som sa nad tým začal prvýkrát zamýšľať, keď som mal asi pätnásť rokov - že by som si asi niečím takým rád prešiel. Určitým spôsobom by ma to mohlo zoceliť,“ vraví pre SME 23-ročný Dalibor Svoboda z Brna.
Článok pokračuje pod video reklamou
Tento rok sa stal súčasťou aktívnych záloh Armády Českej republiky. O možnosti vstúpiť do nich prvýkrát počul na skautskom tábore, kde o svojej skúsenosti s výcvikom rozprával jeden z vedúcich. Dalibor pritom patrí ku generácii Z – skupine mladých ľudí narodených približne medzi rokmi 1997 až 2012, ktorá vyrastala v prostredí internetu, sociálnych sietí a smartfónov.„Považoval som to predovšetkým za rozšírenie osobných schopností. A záleží mi hlavne na tom, aby som vedel pomôcť ľuďom okolo seba,“ uviedol ako hlavný dôvod vstupu do záloh Svoboda.Generácia Z býva často označovaná za precitlivenú, čím si vyslúžila aj prezývku snowflakes (snehové vločky). Výskumy naozaj potvrdzujú rekordnú mieru úzkostí a psychických ťažkostí, pričom významnú úlohu zohráva neustále prepojenie s online svetom a spoločenský tlak.V čase, keď európske krajiny potrebujú posilniť obranu a hľadajú spôsoby, ako dopĺňať stavy svojich armád, musia riešiť aj otázku, či sa štát môže spoľahnúť práve na mladých ľudí. Prieskumy tiež ukazujú, že mladí ľudia si na rozdiel od starších generácií často budujú identitu menej cez národnú príslušnosť a viac prostredníctvom komunít, ktoré vznikajú okolo spoločných záujmov, hodnôt či názorov. Pocit spolupatričnosti preto nemusia viazať výlučne na hranice vlastného štátu.Podobný pohľad zastáva aj 23-ročný Filip Lukáč, ktorý odišiel zo Slovenska študovať do Českej republiky. Hoci by sa v prípade vojny vrátil brániť Slovensko, konflikt nevníma iba cez optiku obrany vlastnej krajiny.„Mal by som skôr pocit, že bránim Európu a nielen Slovensko. Ani nie kvôli tomu, že by som plne zastával európske občianstvo, skôr by to bolo spojenecké cítenie – bojujeme spolu, takže vlastne chránime jeden druhého," vraví Lukáč.
