Autori sú členmi Progresívneho Slovenska. V 19. storočí sa niekoľko vtedajších prosperujúcich miest bránilo pred výstavbou železnice. Kežmarok, Levoča či Spišská Sobota nechceli hluk, dym a „vynútené novoty“. Svoj starý, bezpečný svet síce na chvíľu zachránili, ale obišiel ich však aj rozvoj a z úpadku sa už nespamätali.
Článok pokračuje pod video reklamou
Keď slovenskí vládni politici bojujú proti Európskej zelenej dohode (Green Dealu), máme intenzívny pocit déjà vu. Pokúšajú sa zastaviť vlak, ktorý už dávno opustil stanicu. Populistická rétorika rada vykresľuje zelenú transformáciu ako ideologický rozmar odtrhnutý od reality. Skutočným odtrhnutím od reality je však predstava, že politickými vyhláseniami dokážeme prehlasovať základné zákony fyziky a termodynamiky. Že klimatickú zmenu vyriešime tým, že ju budeme ignorovať. Extrémne suchá striedané bleskovými povodňami, ničivé búrky a vlny horúčav sa neriadia populistickými rečami ministrov. Ak budeme ignorovať limity našej planéty, účet za nečinnosť – v podobe zničeného majetku, neúrody či stratených životov – zaplatíme všetci. A bude omnoho vyšší ako náklady na modernizáciu. Naša závislosť od fosílnych palív je zničujúca aj pre konkurencieschopnosť Slovenska a celej Európy. Stojí za vysokými cenami energií. Posledným príkladom je rast ich cien vplyvom konfliktu USA s Iránom. Dekarbonizácia dnes patrí medzi hlavné hnacie motory modernizácie priemyslu a ekonomického rozvoja. Aj preto do zelenej transformácie Čína investuje skoro štyri percentá HDP ročne, Švédsko a severské krajiny asi 3,5 percenta, dokonca aj Saudská Arábia asi 2,7 percenta HDP ročne. Našich 0,6 až 0,8 percenta je menej než 1,25 percenta v Spojených štátoch, kde Donald Trump bojuje za záujmy fosílneho priemyslu, no americký súkromný sektor zelené projekty presadzuje ďalej. Premiér Fico dáva Čínu za vzor. Vyzerá to však, že skôr túži po jej totalitnom režime ako po modernizácii ekonomiky. Už aj tak mizivé čísla investícií do zelenej transformácie sú totiž extrémne závislé od európskych peňazí a súkromné investície Ficova vláda blokuje. Slovenské priemyselné zväzy sa ozývajú, že blokovanie týchto investícií brzdí ich rozvoj a ničí konkurencieschopnosť priemyslu. Príkladov zlyhaní Ficových vlád je mnoho. Spomeňme aspoň tri z nich. Pri Ďurkove je geotermálny zdroj, ktorý by dokázal ekologicky vykúriť podstatnú časť Košíc. Napriek tomu projekt pre nezáujem kompetentných, byrokratickým prieťahom a politickej nečinnosti stál. A teraz neschopnosť vlády a jej nominantov neúmerne naťahuje jeho napojenie na Košice. Záujem o fotovoltiku je na Slovensku obrovský. Ľudia chcú investovať vlastné peniaze, aby ušetrili. Namiesto toho, aby im štát dláždil cestu, narážajú na byrokraciu. Nekonečné papierovanie a nepredvídateľné prekážky pri pripájaní malých zdrojov do distribučnej siete fungujú ako dokonalá brzda progresu. V čase, keď by malo byť pripojenie solárneho panelu na strechu otázkou niekoľkých kliknutí. Navyše brzdia rozvoj batériových úložísk, čím zhoršujú využiteľnosť fotovoltiky. Najnovšou kauzou je „rozvoj“ veternej energie. Keby vláda mala za cieľ zablokovať jej využitie a huckať občanov proti nej, nerobila by to inak. Zatajovanie, strašenie či jasné stanoviská proti akémukoľvek využitiu vetra znamenajú vyššie ceny energií do budúcnosti. Naša energetická sieť potrebuje flexibilitu, digitalizáciu a odvahu, nie spiatočníctvo. Zatepľovanie budov, odstraňovanie byrokracie pre fotovoltiku či budovanie domácich obnoviteľných zdrojov sú kľúčové nástroje našej národnej a energetickej bezpečnosti. Ak by na Blízkom východe či na Ukrajine prišlo k ďalšej eskalácii, najlepšie chránení budú tí občania a tie firmy, ktoré sa stihli odstrihnúť od závislosti od dovozu fosílnych palív. Zelená transformácia je v skutočnosti tou najlepšou protiinflačnou poistkou. Green Deal nie je trest z Bruselu. Je to plán, ako nenechať Európu a Slovensko ekonomicky a ekologicky skrachovať.
