V piatok vstúpil do účinnosti migračný pakt EÚ. V tichosti, čo je čudné, keďže ide o zlom v nazeraní a prístupe Európy k migrácii. Srdce a kríž dostala „willkommen“ migračná politika, ktorá vládla od krízy v roku 2015.
Článok pokračuje pod video reklamou
Svedectvom zlomu je podoba paktu po takmer dekáde rokovacích maratónov. Je to kumulácia rôznych reštrikcií a regulácií, ktoré pod tlakmi populistickej „pravice“ ad hoc schvaľovali Nemecko, Francúzsko, Škandinávia, Poľsko, Pobaltie a, samozrejme, V4. Dá sa povedať, že akcent na návratovej politike a ochrane vonkajších hraníc, detenčné centrá pred bránami Únie i „outsourcing“ administrácie dávajú za pravdu populistom, že liberáli a tradičné strany im „vykradli“ programy.Zvlášť to zriaďovanie záchytných staníc mimo Únie, kde by uchádzači o legálny pobyt vyčkávali na zadministrovanie svojich žiadostí, znie ako silný „challenge“ právnemu štátu. Takže právnici, najmä zľava, už sľubujú „stretneme sa v Štrasburgu (Luxemburgu)“. Tomu pritakáva aj experiment vlády Theresy Mayovej, ktorej dohodu s Rwandou vykoľajili britské súdy. A podobne sa „darí“ aj taliansko-albánskemu paktu na talianskych súdoch.Napriek tomu, vnucujúca sa námietka, že tance na hrane ústavnosti môžu vypáliť ako slepá ulica, sa triešti na tom, že správne riešenia sa objavia, ak existuje politická vôľa.Isteže, v realizačnej fáze sa môžu ukázať ďalšie diery. Zárukou, že nebudú nové „no go zóny“, mešity a všetko ďalšie, čím sa straší, je trend neliberálneho politického nastavenia. Či už náreky či samochvály populistov, že tradičné strany im „vykradli“ programy, sedia do tej miery, že budovatelia nového migračného režimu by dnešné vlastné pravidlá vyhlásili za extrémizmus. Kto sa dnes odváži spochybniť napríklad Orbánov plot? Péter Magyar na každej štácii kampane ubezpečoval, že ho nebude búrať.Predpoklad, že extrémisti a populisti musia nový pakt oslavovať, je veľký omyl. Naopak, kým všade inde je ticho, v celom Visegráde sa ozývajú vlády, že pakt berú na vedomie, čosi aj implementovali, ale „povinné prerozdeľovanie“, respektíve „povinná solidarita“ je červená čiara, ktorú nebudú plniť ani pod sankciami. Povinný článok tam pritom žiadny nie je, sú iba alternatívy – napr. financie, rôzne druhy pomoci. Navyše, keďže hostíme desiatky-, respektíve státisíce Ukrajincov, máme ako „véčkári“ teraz výnimku.Podstatné je iné. V úteku pred AfD, Le Penovou, Smerom, Fideszom i ďalšími štandardná politika zabudovala do vlastných hláv a programov filozofiu „pevnosť Európa“. Až na španielsku výnimku, kde Sánchez práve vyhlásil legalizáciu pol milióna nelegálov.Hoci „myšlienky“ extrémistov sú zrazu regulárnou európskou politikou, visegrádske vlády a viac-menej aj opozície pokračujú v odmietaní a odťahovaní sa od paktu, pričom špeciálne v regióne V4 je migračná hrozba čistým strašením.
