Autor je vydavateľom EuBriefO klimatickú zmenu sa zaujímam asi dvadsaťpäť rokov. Stále ma dokážu prekvapiť dve veci: ako rýchlo sa napĺňajú varovania a ako inovatívni sú niektorí ľudia pri zľahčovaní situácie. Mám pocit, že keby sme do riešenia klimatickej krízy investovali čo i len polovicu z peňazí, času a vynachádzavosti premrhaných na jej popieranie, dnes by sme sa neviezli na krivke smerujúcej ku katastrofe.
Článok pokračuje pod video reklamou
Počul som už hádam všetky variácie popierania klimakrízy. Žiadne otepľovanie neprebieha. Ak prebieha, je to len prechodný jav. A vinníkom nie je človek, ale slnečná aktivita, prirodzené prírodné cykly, sopky, chemtrails, čo ja viem čo ešte. Viac CO2 v atmosfére a teplejšia planéta sú vlastne dobrou správou: rozzelenajú sa subarktické oblasti. Horšie (rozumej: drahšie) než klimatická kríza sú pokusy o obmedzenie emisií. A aby sme nezabudli: kto to mohol čakať, ako sme to mali vedieť? Dlho známe fakty Vedecké úvahy o vplyve priemyselných emisií na globálne teploty sa objavili asi pred sto rokmi. Že sa klíma mení, že to spôsobujú človekom vyvolané emisie skleníkových plynov, a že dôsledky pre človeka sú potenciálne katastrofálne, môžeme považovať za vedecky podložený fakt približne od 90. rokov. Prvá správa Medzinárodného klimatického panelu vyšla v roku 1990. Odvtedy sa spresňujú klimatické modely, lepšie spoznávajú mechanizmy a upravujú (napospol k horšiemu) predpovede. No základ sa nemení. Nie pre nejaké sprisahanie vedcov a politikov. Preto, že je to ten najlepší, najspoľahlivejší spôsob vysvetlenia pozorovaných javov. Nedá sa vylúčiť, že raz sa nájde lepší, spoľahlivejší spôsob. Na to však bude treba viac, než pár z kontextu vytrhnutých (ak už nie rovno zmanipulovaných) grafov či údajov. Kto sa do toho chce pustiť, môže začať čítaním stručného zhrnutia súčasného vedeckého poznania fenoménu, ktoré pravidelne pripravuje medzinárodný klimatický panel. Tisíc strán hutného textu, grafov a čísiel (bez príloh) ponúka dosť materiálu na premýšľanie a na faktoch založenú diskusiu. Nič z toho neznamená, že o týchto otázkach netreba diskutovať. Naopak: diskusia je extrémne potrebná. No „mať názor“ nie je to isté, ako mať dobrý argument. Skutočná záhada Otázkou ani tak nie je, čo sa deje s planetárnou klímou, a aké sú príčiny. Opakujem (aj pre pána ministra Takáča): odpoveď vedci poznajú a spresňujú najmenej od roku 1990. Skutočnou záhadou je, prečo sme s tým za tridsaťpäť rokov dokopy nič neurobili. Prečo človekom vyvolané emisie skleníkových plynov stále rastú. A najmä: prečo pokusy o dekarbonizáciu narážajú na hradbu odmietania.Odpoveď má viacero rozmerov, no teraz sa zameriame len na jeden z nich - pretože popierať klimatickú krízu sa oplatí. Je to dobrý biznis, pre celý rad aktérov. Klimaskeptický biznis V prvom rade tu máme ekonomické záujmy spojené s pokračujúcimi emisiami skleníkových plynov. Ťažba, spracovanie a spotreba fosílnych palív. Priemyselné poľnohospodárstvo. Dekarbonizácia tieto ekonomické záujmy nepochybne ovplyvní, ich nositelia si ich samozrejme bránia. Aj výrobcovia cigariet investovali obrovské množstvo peňazí a energie do popierania množiacich sa dôkazov, že fajčenie môže vážne poškodiť zdravie. Klimaskeptizmus je dobrým predajným artiklom. Kanál PragerU spochybňujúci klimatické modely a obnoviteľné zdroje má 3,2 milióna predplatiteľov, Jordan Peterson, ktorý sa venuje aj tejto téme, 7,6 milióna. Jeden z najznámejších dezinformačných dokumentov popierajúcich klimatickú zmenu, The Great Global Warming Swindle z roku 2007, sa dodnes úspešne šíri internetom.No a potom sú tu politici aktívne loviaci akúkoľvek tému zvyšujúcu popularitu. Niektorí šíria dezinformácie a lži preto, že sami nepatria medzi najbystrejších. No pre väčšinu je to kšeft. Populisti použijú čokoľvek, aby nadbehli ľuďom, ktorí majú blízko ku konšpiráciám. Vrátane popierania antropogénnej klimatickej zmeny. Koniec koncov, je to lacnejšie a ľahšie, než presviedčať o potrebe dekarbonizácie. Pravdivý obraz James Lovelock, inak pomerne kontroverzná postava environmentalizmu, v interview okolo roku 2010 povedal: smola, na riešenie klimatickej krízy je už neskoro. Ak by sme začali v 90. rokoch, bola by šanca. No teraz (2010) sme už priďaleko na trajektórii vedúcej k otepleniu planéty s katastrofálnymi dôsledkami pre človeka. So skepsou (v tom čase 90-ročného) Lovelocka nemusíme súhlasiť. Môžeme hľadať nádej v nových technológiách, či víťazstve racionality a medziľudskej solidarity. Alebo sa nám rezignácia jednoducho protiví.To je v poriadku. Dokonca je to tak možno správne. No nezakrývajme si oči pred pravdou: tridsaťpäť rokov jasného definovania problému, milióny hodín rokovaní a popísaných strán, nespočetné prísľuby politikov a firiem, varovania expertov, výzvy a prosby aktivistov, nestačili. Ľudstvo vypúšťa stále viac skleníkových plynov, ich rastúca koncentrácia v atmosfére planétu otepľuje, stále viac cítime negatívne dôsledky ako extrémy počasia, no najmä - trend je negatívny. Akékoľvek riešenia budú drahé a náročné. A v tejto neradostnej situácii priveľký počet ľudí problém radšej ignoruje, alebo verí bezškrupulóznym populistom a šarlatánom.
