Článok pokračuje pod video reklamou
V článku sa dočítate
Chystá sa bitka o najdôležitejší nástroj európskej emisnej politikyZjednodušovanie európskych daňových pravidiel má ušetriť osem miliárd eur ročneŠtatistika: Po západe slnka Európania zapli klimatizácie. Ceny elektriny rekordne vystrelili
1. Chystá sa bitka o najdôležitejší nástroj európskej emisnej politikyEurópa sa varí vo vlne horúčav, ktorá predznamenáva, čo nás čaká vo svete človekom spôsobenej klimatickej zmeny. V Bruseli sa však schyľuje k bitke o najdôležitejší nástroj európskej klimatickej politiky: systém obchodovania s emisiami (ETS).Európa je pod tlakom vysokých cien energií, silnejúcej zahraničnej konkurencie a hroziacej hospodárskej recesie. Je pravdepodobné, že v júlovej revízii ETS ponúkne Komisia niektoré ústupky. Tie, na jednej strane, znižujú náklady pre najväčších znečisťovateľov. Zároveň môžu spomaliť dekarbonizáciu ťažkého priemyslu a energetiky v EÚ.O čo ideETS spoplatňuje emisie pre ich najväčších producentov v energetike a priemysle. Časť emisných povoleniek dostávajú firmy zadarmo, zvyšné si musia kúpiť na trhu. V súčasnosti sa cena pohybuje okolo 80 eur za tonu CO2. Pre porovnanie, priemerný výrobca ocele v EÚ vyprodukuje asi 1,4 až 1,9 tony emisií na každú tonu vyrobenej ocele.Množstvo bezplatných emisných povoleniek klesá. Podľa súčasnej úpravy by už po roku 2039 nemali firmy dostávať žiadne bezplatné povolenky. Lenže kombinácia drahých energií, globálnej konkurencie a pomalého hospodárskeho rastu zvyšuje tlak na oslabenie ETS.Smerovanie reformy ukáže revízia ETS, ktorú Komisia zverejní v júli. Je nepravdepodobné, že by zmeny zasiahli do základného fungovania systému. Očakávajú sa skôr čiastkové úpravy parametrov.Aké je rozloženie sílNajhlasnejšia kritika ETS vychádza zo skupiny desiatich členských krajín, vrátane Slovenska. Vidia v ňom príčinu vysokých cien energií, zaťažujúcich domácnosti i firmy v Európe a žiadajú suspendovanie, či výraznú reformu systému.Na opačnom konci sú vlády Švédska, Dánska, Fínska a Holandska. Oslabovanie ETS podľa nich spomaľuje dekarbonizáciu a investície do nových, bezemisných technológií.Medzi nimi sú veľké ekonomiky ako Francúzsko, Nemecko či Španielsko. Nespochybňujú potrebu dekarbonizácie, no podporujú čiastkovú reformu ETS.Čo očakávaťKomisia môže navrhnúť úpravy v niekoľkých oblastiach:Viac peňazí priemyslu: Za dvadsať rokov existencie priniesol ETS do verejnej kasy asi 250 miliárd eur. Približne dvadsať percent z toho ide do európskych programov, zvyšok do národných rozpočtov. Vlády by mali tieto príjmy použiť na podporu dekarbonizácie, často to však nerobia. Komisia by mohla presmerovať firmám vyšší podiel príjmov z emisných povoleniek. Môže však naraziť na vlády členských krajín, ktoré by tak prišli o časť rozpočtových príjmov.Bezplatné povolenky: Vydávanie bezplatných povoleniek by malo skončiť po roku 2039. Nie je vylúčené, že Komisia navrhne posunutie termínu o niekoľko rokov. Menej radikálnou možnosťou je úprava tempa: v krátkodobom horizonte sa množstvo bezplatných povoleniek zvýši, ale bez zmeny celkového objemu a deadlinu v roku 2039.Poistka proti prudkému zdražovaniu: Zdražovaniu energií, v dôsledku nárastu cien emisných povoleniek, má zabrániť posilnenie stabilizačnej rezervy. Tá reguluje množstvo povoleniek na trhu a tým drží cenu v predvídateľnom pásme.Čo bude nasledovaťAkékoľvek zásadnejšie zmeny ETS by vyžadovali zmenu európskej legislatívy, najmä smernice EU ETS. Proces by trval minimálne niekoľko mesiacov, na konci by bol potrebný súhlas väčšiny v Európskom parlamente a kvalifikovanej väčšiny v Rade.Menej zásadné zmeny (napr. spôsob výpočtu emisií, distribúcia bezplatných povoleniek, fungovanie stabilizačnej rezervy) je možné robiť pomocou delegovaných a implementačných. Je to rýchlejší proces, v ktorom Komisia navrhuje pravidlá (po predchádzajúcej diskusii s expertami z členských krajín), europarlament a Rada ich môžu len vetovať (delegované akty), alebo ich schvaľujú výbory zložené zo zástupcov členských krajín (implementačné akty).2. Zjednodušovanie európskych daňových pravidiel má ušetriť 8 miliárd eur ročneKeď vypláca európska firma dividendy, úroky, alebo podiely na zisku investorovi či spolumajiteľovi v inej krajine EÚ, suma sa často zdaní dvakrát: v mieste sídla firmy, aj v krajine, kde peniaze smerujú. V EÚ síce platia pravidlá, ktoré majú zabraňovať dvojitému zdaneniu, no ich uplatňovanie je komplikované.Investor či spolumajiteľ musí požiadať o refundáciu dane. Je to administratívne zložité a proces niekedy trvá aj viac ako rok. Nefunkčný systém tak oslabuje cezhraničné investície.Európska komisia ho chce zjednotiť a zjednodušiť. Spolu s ďalšími reformami pravidiel, ktoré sú súčasťou tzv. Daňového omnibusu, chce firmám ušetriť osem miliárd eur ročne.O čo idePri svojom nástupe do úradu Komisia sľúbila systematické znižovanie administratívnej záťaže a zjednodušovanie zákonov pre európske firmy. Okrem boja proti dvojitému zdaneniu daňový omnibus reviduje pravidlá pri reštrukturalizácii firiem a zavádza spoločné minimálne štandardy pre zdaňovanie investícií do výskumu a vývoja.Čo bude nasledovaťKomisia poslala návrhy Európskemu parlamentu na konzultáciu a Rade na schválenie. V Rade je potrebný jednomyseľný súhlas členských krajín, europarlament má v tomto prípade len poradnú úlohu.Ďalšie správyEurópa sa pripojila k iniciatíve, ktorá má Číne sťažiť prístup k čipom potrebným pre rozvoj umelej inteligencie. Iniciatívu Pax Silica vedú Spojené štáty. Zatiaľ má podobu nezáväznej deklarácie, ktorú Komisia podpísala v utorok. Päť členských krajín – Fínsko, Grécko, Holandsko, Nemecko a Švédsko – sa pridalo aj individuálne.Európsky parlament podporil zavedenie digitálneho eura. Digitálna mena má uľahčiť platby a znížiť závislosť eurozóny na amerických platobných systémoch, ako Visa a Mastercard. Pilotná schéma by mohla byť spustená už budúci rok.Komisia chce zrušiť povinné papierové označovanie energetickej efektívnosti zariadení. Nahradiť ho majú elektronické informácie, dostupné napríklad cez QR kódy. Zákazník však bude stále môcť požiadať predajcu o informácie v papierovej podobe. Zmena sa bude týkať energetických produktov ako spotrebiče, osvetlenie, priemyselné stroje, teplárenské a chladiarenské zariadenia, aj pneumatiky. Ročne by mala ušetriť 165 miliónov eur.Parlament a členské krajiny sa dohodli na sprísnení trestov za zneužívanie umelej inteligencie. Vývojárom AI systémov, ktoré vytvárajú obsah so sexuálnym zneužívaním detí, by mohlo hroziť väzenie.Diskusia o preferovaní európskych firiem vo verejnom obstarávaní sa odkladá na neskôr. Podľa aktualizovaného pracovného programu Komisie, návrh revízie pravidiel verejného obstarávania, ktorý má obsahovať aj nákup inovatívnych produktov od európskych firiem, bude predstavený až začiatkom septembra.Členské krajiny zo strednej a východnej Európy lobujú za predĺženie a rozšírenie fungovania Modernizačného fondu. 20-miliardový fond financovaný z predaja emisných povoleniek bol pôvodne vytvorený do roku 2030, s cieľom pomôcť chudobnejším krajinám s investíciami do dekarbonizácie ekonomiky. Argumentom na jeho predĺženie a rozšírenie sú investície potrebné do splnenia prísnych emisných limitov na rok 2040.Volkswagen plánuje zrušiť až stotisíc pracovných miest. Štyri fabriky v Nemecku úplne zavrú. Firma tiež zníži o 15 percent plánované investície. Druhý najväčší producent áut na svete je pod stále silnejším tlakom čínskych automobiliek.Trump sa vyhráža stopercentnými clami európskym krajinám, ktoré zavedú digitálnu daň. O zdanení digitálnych služieb diskutuje viacero krajín EÚ, podľa prezidenta Trumpa by taký krok poškodil najmä americké spoločnosti. Nové clá by mohli viesť k suspendovaniu obchodnej dohody medzi EÚ a USA.Európska únia začína ďalšie kolo obchodných rokovaní s Čínou. Cieľom je znížiť vysoký schodok v obchodnej bilancii a prinútiť Peking znížiť reštrikcie zamedzujúce prístup európskych firiem na čínsky trh. Únia chce v rokovaniach vystupovať asertívnejšie, chce sa však vyhnúť obchodnej vojne, ktorá by ohrozila prístup k strategickým technológiám, ako sú niektoré druhy čipov, či minerálom kontrolovaných Čínou.Dovoz prvkov vzácnych zemín do EÚ v minulom roku narástol, hlavným zdrojom je Čína. Dovoz presiahol pätnásťtisíc ton, takmer polovica z neho pochádzala z Číny.
