Slovenská príroda v národných parkoch čaká už minimálne 20 rokov na systematickejšiu ochranu, ktorá by konečne stanovila jasné pravidlá v tom, až kam sa môžu a nemôžu rozširovať zjazdovky a iné hospodárske záujmy.
Článok pokračuje pod video reklamou
Na ministerstve životného prostredia by sa teraz mali finalizovať návrhy zonácie štyroch národných parkov - Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra a Poloniny.Rozhoduje sa, kde v národných parkoch dostane prednosť divoká príroda a jej ochrana, a kde sa zachová priestor pre ťažbu, turistiku alebo podnikanie.Vláda by o zonáciách mala rokovať v stredu 1. júla. Do debaty deň pred rokovaním vstúpili aj opoziční Demokrati.Vyzvali vládu, aby návrhy neschvaľovala skôr, ako Európska komisia písomne potvrdí ich súlad s Plánom obnovy. Podpredseda Demokratov a bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča tvrdí, že aj po úpravách zostávajú v návrhoch riziká, najmä pri plánovaných zjazdovkách a nedostatočnom zaradení starých lesov do prísnej ochrany.Podľa Demokratov by za prípadné prepadnutie peňazí z plánu obnovy niesla zodpovednosť celá vláda, ak by zonácie schválila bez takéhoto potvrdenia Komisie.V rámci zonácie ide v zásade o jednoduchú vec. Národné parky treba rozdeliť tak, aby bolo jasné, čo sa môže robiť v tej-ktorej zóne. V najprísnejšej zóne A má štát urobiť niečo, čo je v slovenskej ochrane prírody často najťažšie, čiže ustúpiť a nechať prírodné procesy bežať bez ťažby, stavieb a bežného hospodárenia. Zóna B je pre územia, ktoré sa majú k bezzásahovému režimu postupne priblížiť. V zóne C sa už ráta s aktívnym, ale obmedzeným hospodárením. Najvoľnejšia zóna D má slúžiť najmä pre zastavané územia, infraštruktúru, existujúce strediská alebo rozvojové plochy.Je to v podstate pokus o to, spraviť poriadok, ktorý ukončí neprehľadnosť výnimiek, nejasných pravidiel a nekonečných sporov o to, kde sa smie rúbať, stavať, lyžovať alebo rozširovať turistická infraštruktúra.Spor sa preto nezačína pri otázke, či zonáciu potrebujeme. Na jej potrebe sa zhodujú ministerstvo, vedci, ochranári aj podnikatelia. Nezhoda je v tom, kto zóny navrhuje, podľa čoho ich kreslí a čie záujmy sa dostanú do máp.
