Autor je bývalý poslanec Národnej rady, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne.Martin Vančo minulý týždeň v denníku SME rozkryl legálny podvod. Bývalá poslankyňa Smeru Viera Mazúrová a s ňou spojení ľudia získali na úkor nás všetkých stonásobok toho, na čo mali reálne právo. Spojila sa s oravskými reštituentmi, ktorí sa nevedeli domôcť svojich práv, a zastupovala ich tak úžasne, že Slovenský pozemkový fond ako náhradu za zatopené lesy a poľnohospodárske pasienky vydal pôdu v lukratívnych lokalitách.
Článok pokračuje pod video reklamou
Nároky sa tak zhodnotili približne stonásobne. A niektoré pozemky skončili, čuduj sa svete, aj vo vlastníctve Mazúrovej, ktorá má na starobu prilepšenie na úrovni nie trinástich, ale minimálne stopäťdesiatich dôchodkov.Podvody s nárokmi reštituentov nie sú ničím novým. Už pred takmer dvadsiatimi rokmi musel minister prvej Ficovej vlády Miroslav Jureňa odstúpiť za takmer identické kšefty o sto kilometrov ďalej pod Tatrami.Prekvapujúce je, že napriek opakovaným veľkým škandálom a rôznym „reformám“ karavána ide ďalej. Len psi, teda naštvaní občania, už neštekajú.Vančovo odhalenie neprevzali iné médiá a dokonca ani v SME nepatril medzi najčítanejšie články. Ako hovorí Andrej Danko — ľudia otupievajú.Na oravské pozemky som myslel pri čítaní dokumentu „Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu“, ktorý na objednávku vlády pripravil tím expertov pod vedením Slovenskej akadémie vied. Jej cieľom je „definovať dlhodobý smer rozvoja krajiny, želaný stav Slovenska v roku 2040, hlavné rozvojové ciele a princípy verejných politík.“
