Bulharskí putujúci záhradníci už v 18. storočí chodievali až do Istanbulu, ale kríza feudálneho osmanského systému ich presmerovala do strednej a západnej Európy. V Bratislave a ďalších slovenských mestách sa neobjavili náhodou. Migrovali po kontinente podobne ako slovenskí drotári, murári či olejkári. Ovládali zručnosti, mali systém, vedeli kam ísť a prečo. Koncom druhej svetovej vojny, keď sa už chodilo na nákup potravín s kufríkom peňazí, mali v záhrade menu, ktorá bola stabilnejšia ako tá papierová.
Článok pokračuje pod video reklamou
Súvisiaci článok
Vitajte v LesoChráme
Vasil Kušev bol takmer ešte dieťa, keď ho po skončení prvej svetovej vojny starší brat Todor zobral so sebou prvýkrát na cestu. Vyrazili v skupine krajanov z Polikraišťa, chvíľu pešo, chvíľu na vozoch. Prišli k Dunaju, nastúpili v Sviištove na loď, plavili sa cez Rumunsko a Srbsko. Niektorí ich krajania vystúpili v Budapešti, ďalší pokračovali do Bratislavy a Viedne.
