Autor je komentátor českého spravodajského webu Seznam Zprávy.Česká účasť na majstrovstvách sveta vo futbale sa skončila podľa očakávania celosvetovou hanbou a Česko vzápätí zamierilo k ďalšej. Jej celkový rozmer nie je ešte v tejto chvíli známy, no našliapnuté je slušne.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ide, samozrejme, o podobu českej delegácie na júlovom samite NATO v Ankare. Isté je asi jedno: po utorkovom predbežnom opatrení Ústavného súdu do Turecka nakoniec poletí aj prezident Petr Pavel, ktorého chcela vláda Andreja Babiša nechať doma.Príbehu, ktorý sa ťahal po celú jar, nechýbajú rysy čistej trápnosti, a pritom v ňom ide o mimoriadne vážne veci. Okrem iného napríklad o ochotu Česka vystupovať ako spoľahlivý spojenec, ktorý už nebude v NATO hrať rolu čierneho pasažiera.Česká účasť na samitoch NATO má už od 90. rokov ustálenú podobu: krajinu tu zastupuje prezident republiky. Dialo sa tak vždy, aj v časoch, keď vzťahy bývalých prezidentov s vládou neboli práve idylické. Tie súčasné sú však ešte oveľa horšie. Prezident Pavel odmietol vlani v decembri vymenovať za ministra zahraničných vecí maskota strany Motoristé sobě Filipa Turka. Post prevzal predseda najmenšej vládnej strany – a bývalý hovorca Václava Klausa – Petr Macinka, ktorý vzápätí vyhlásil prezidentovi boj. V SMS správach prezidentovmu poradcovi Petrovi Kolářovi to poeticky označil za „extrémny prípad kohabitácie, ktorý vojde do učebníc“.A podarilo sa. Na Macinkovu stranu sa postavil aj premiér, ktorý sa pritom spočiatku tváril, že by chcel mať s prezidentom korektné vzťahy. Tu ale ukázal inú tvár a začal tvrdiť, že prezident vystupuje ako „líder opozície“, takže nedáva zmysel, aby zastupoval krajinu na veľmi dôležitej akcii, kde Česko bude musieť spojencom a predovšetkým Donaldovi Trumpovi vysvetľovať, prečo stále neplní svoj záväzok investovať do obrany dve percentá HDP. Nepodarilo sa to vlani končiacej Fialovej vláde a tento rok pod tou Babišovou to nebude iné.Keď vláda tento pondelok definitívne rozhodla, že prezident nebude členom delegácie, ktorú povedie premiér Babiš, reagoval Hrad tak, ako Petr Pavel sľúbil už pred niekoľkými týždňami: prvýkrát v českej histórii podal kompetenčnú žalobu na Ústavný súd. A hneď v utorok vydali sudcovia tzv. predbežné opatrenie: prezident, ktorý podľa Ústavy zastupuje štát navonok, má právo do Ankary ísť.A vypuklo to, na čo budeme s hanbou spomínať ešte dlhé roky. Minister Macinka znechutene oznámil, že „súdruha prezidenta“ na zoznam účastníkov teda dopíše, keď sa Ústavný súd rozhodol pre „ústavný puč“. Útoky na Ústavný súd, jednu z dlhodobo najdôveryhodnejších českých inštitúcií, pokračovali aj od ďalších koaličných politikov. Premiér Babiš vyhlásil, že kvôli nemu budeme vo svete „na smiech“, čím trochu podcenil vlastné schopnosti.A pozadu nezostáva ani prezident, ktorý vo štvrtok oznámil, že ako hlava štátu bude, samozrejme, na čele delegácie, a že sa v Ankare zúčastní všetkých akcií, ktorých bude chcieť. Teda nielen neformálnej večere lídrov, o ktorú mal pôvodne záujem.Stručne povedané: To, čo sledujeme, je kolaps politiky v priamom prenose. A hlavnú zodpovednosť nesie premiér Babiš, ktorý si nevie upratať jednu malú koaličnú stranu plnú prerastených rozmaznaných detí.Summit v Ankare sa začína 8. júla. Je teda dosť času na to, aby si vrcholní českí politici sadli za stôl a vymysleli scenár, vďaka ktorému Česi nebudú na samite za úplných exotov. Vzhľadom na posledný vývoj sa však nedá čakať nič iné.
