Zem vtedy vyzerala ako vodný svet. Hoci existovali zárodky kontinentov, väčšina z nich bola pod oceánom. Neexistovali zvieratá, ani lesy, život bol len v podobe primitívnych mikróbov.Zhruba v tejto dobe, ktorú vedci prezývajú archaikum, na Zem dopadol niekoľkokilometrový objekt. Zanechal za sebou kráter, ktorý je podľa autorov novej štúdie najstarším na svete.
Článok pokračuje pod video reklamou
Jeho vek odhadujú na tri miliardy rokov. Štúdiu zverejnil vedecký časopis Geology. Minerálne hodinyPozostatky ničivého nárazu vedci objavili v Západnej Austrálii, konkrétne v regióne Pilbara. Tá je známa červenými útvarmi a jednou z najstarších a najmenej porušených zemských kôr.Tu sa nachádza impaktný kráter Miralga.„Hoci bola táto lokalita už skôr identifikovaná ako dávna impaktná štruktúra, jej presný vek zostával neistý,“ vysvetľuje v tlačovej správe Curtinovej univerzity hlavný autor výskumu Chris Kirkland.Pátranie po veku zrážky bolo ako detektívna práca, našťastie po nej zostali akési minerálne hodiny. „Kľúčový dôkaz pochádza zo zirkónu, drobného, ale mimoriadne odolného minerálu, ktorý dokáže uchovať geologický čas po miliardy rokov,“ hovorí Kirkland.Na niektorých zirkónoch v oblasti vedci videli nezvyčajné rozvetvené a priam kostrovité útvary. Tie podľa autorov vznikli práve pri náraze, keď sa starý zirkón porušil a opäť dorástol počas zahrievania.K pozorovanému rastu došlo práve pred tromi miliardami rokov. Rovnaký vek nového rastu pozorovali aj pri ďalšom mineráli - apatite.Kritika vekuVedci sa pokúšali datovať kráter Miralga už minulý rok, keď tvrdili, že môže byť starý až 3,5 miliárd rokov. Podľa kritikov však majú oba odhady ďaleko od pravdy.„Hoci som rád, že títo autori ustúpili od svojej hypotézy o dopade z roku 2025, ktorý sa mal odohrať pred 3,5 miliardami rokov, nemyslím si, že predložili presvedčivé dôkazy ani v prospech dopadu, ktorý sa mal odohrať pred [3,02 miliardami rokov],“ povedal pre New Scientist Aaron Cavosie. Podľa Cavosieho nezávislého výskumu nedošlo k dopadu skôr ako pred 2,77 miliardami rokov.S ich záverom zas nesúhlasí Kirkland. Prekáža mu, že druhý tím svoje tvrdenia opiera o nedatované horniny. „Datovanie dávnych impaktných kráterov je nesmierne náročné, pretože v priebehu miliárd rokov dochádza k premene hornín v dôsledku pôsobenia tepla, tlaku a tekutín, čo môže zakryť alebo vymazať pôvodné stopy po dopade. V tomto prípade sa nám podarilo odlíšiť okamih dopadu od jeho dlhej geologickej histórie,“ hovorí Kirkland.
