Článok pôvodne vyšiel na webe hn.czTieto vety majú viac ako sedemdesiat rokov, napriek tomu vystihujú našu súčasnosť. „V dlhom období mieru sa vytratil zmysel pre tragické stránky života,“ uvažoval Henry Kissinger o svete pred rokom 1914 vo svojej dizertačnej práci. „Zabudlo sa, že štáty môžu zaniknúť, že spoločenské otrasy môžu byť nenapraviteľné.“
Článok pokračuje pod video reklamou
Ak niekto zabudol naozaj dokonale, bol to spisovateľ Franz Kafka. Predstavte si, čo všetko zažil v jeden letný deň! Nastúpil do zlej električky, zablúdil, zmeškal vopred dohodnutý telefonát. A aby toho nebolo málo, na druhý deň si zašiel na výstavu, lenže sa mu nepáčila. O týchto súkromných lapáliách sa rozpísal vo svojom denníku. Spomenúť, čo i len jediným slovom politiku, mu vôbec nenapadlo. Nestaral sa o ňu. Tým menej pomýšľal na možnosť, že by politika mohla jeho život a život jeho okolia v okamihu obrátiť hore nohami. Bol Franz Kafka naivný? Rozhodne: Tým dňom, keď sa rozčuľoval nad svojimi všednými starosťami, bol 28. jún 1914. Deň zavraždenia rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželky Žofie v Sarajeve.Kafka, ponorený do vlastného sveta, si možno ani nevšimol správy o atentáte vo výkladoch obchodných domov. Ale rozhodne nebol sám, kto bol presvedčený, že o nič nejde, že z politiky nemôže vzísť pre jeho život nič podstatné.
