Nielenže má Robert Fico právne vzdelanie, titul docenta práv a sám chcel byť predsedom Ústavného súdu, sedem mesiacov ignoroval ústavnú povinnosť požiadať parlament o potvrdenie dôvery jeho kabinetu. Ústavný súd mu teraz odkázal, že obchádza ústavu a nariadil mu "okamžité" a "aktívne" konanie.
Článok pokračuje pod video reklamou
Povinnosť požiadať o dôveru pre vysoký štátny dlh ukladá premiérovi zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Ficova vláda mala dva roky od volieb na túto povinnosť moratórium, avšak prinajmenšom v novembri mala bezodkladne o vyslovenie dôvery požiadať , čo neurobila. Kým Ficovi kolegovia zo Smeru, ako podpredseda strany Richard Takáč polemizovali nad výkladom slova "bezodkladne," v spôsobe, akým má vláda po aktivácii brzdy konať, premiér sám naznačoval, že v skutočnosti problémom nie je fiktívne nejasná formulácia zákona.„Celý tento cirkus, ktorý si vymyslela opozícia, je len o tom, ako zabaviť celú spoločnosť útokmi, hádkami a zbytočnou situáciou v Národnej rade,“ hovoril Fico o politických dôvodoch začiatkom jari, prečo jeho vláda stále nepožiadala o dôveru parlament.Ústavný súd v stredu vyložil, že ústavný zákon vláde nariaďuje "okamžité" a "aktívne" konanie. Vládna koalícia ešte večer zvolala mimoriadne rokovanie vlády a vo štvrtok mimoriadne zasadne parlament. Fico sa v stredu podvečer vo svojom vyhlásení snažil minimalizovať význam rozhodnutia Ústavného súdu. Povinnosť požiadať parlament o dôveru nazýval formalitou."Bol som presvedčený, že takýto návrh, takúto žiadosť bude postačujúce podať, keď budeme rokovať a hlasovať o rozpočte Slovenskej republiky. Ak má Ústavný súd Slovenskej republiky iný názor, ja to musím rešpektovať," povedal premiér.V rozpore s predošlými výrokmi predstaviteľov Smeru tiež tvrdil, že vláda si je vedomá povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona. "Je to čierne na bielom, že vláda pohŕda ústavou," reagoval predseda najsilnejšej opozičnej strany Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska. Podanie na Ústavný súd pochádza od Progresívneho Slovenska. Ak by vláda ani po tomto rozhodnutí nepožiadala o dôveru, išlo by o najzásadnejšie nerešpektovanie najvyšších noriem štátu od éry mečiarizmu. Počet prípadov, v ktorých koaličné zákony musel zastaviť Ústavný súd, nie je za aktuálne volebné obdobie nízky.Z predsedu Ústavného súdu vyrábal nepriateľaRobert Fico sa už minulosti dostal do otvoreného konfliktu s Ústavným súdom. Na jar 2024 Ústavný súd pozastavil účinnosť časti trestnej novely - najzásadnejšieho opatrenia štvrtej Ficovej vlády, ktoré zrušilo Úrad špeciálnej prokuratúry, znížilo trestné sadzby a premlčacie lehoty aj na prospech stíhaným nominantom predošlých vlád Smeru.Fico vtedy priamo vyzval predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, aby vyvodil politickú zodpovednosť a odišiel z funkcie. „Ak by som mal právomoc odvolať predsedu Ústavného súdu, tak ho odvolám,“ povedal vtedy Fico. Fiačan podľa neho nemusel skončiť ako sudca, nemal však ďalej stáť na čele súdu.Fico útok oprel o tvrdenie, že rozhodnutie o pozastavení účinnosti novely sa dostalo najprv do médií, až potom k účastníkom konania. Tvrdil, že „preukázateľne“ musel niekto z Ústavného súdu informácie poskytnúť. Zároveň spochybňoval samotnú rýchlosť rozhodnutia a pýtal sa, aký „politický tlak“ nútil súd konať tak rýchlo.Predseda Ústavného súdu Fiačan na útoky reagoval nezvyčajne ostro. Povedal, že si nepamätá, aby sa jeden z najvyšších ústavných činiteľov takto vyjadroval na adresu Ústavného súdu. Odchod z funkcie odmietol a pripomenul, že predseda vlády nemá právomoc predsedu Ústavného súdu odvolávať.Fico pritom po rozhodnutí o trestnej novele naznačoval aj legislatívnu reakciu. Hovoril, že Ústavný súd by mal rozhodovať o merite veci rovnako rýchlo, ako rozhodol o pozastavení účinnosti, a nevylúčil, že koalícia zmení zákon o Ústavnom súde tak, aby mal súd na rozhodovanie v podobných veciach pevné lehoty.Ďalší konflikt prišiel v júli 2025. Fico vtedy tvrdil, že veľvyslanci Veľkej Británie, Holandska, Luxemburska a Francúzska navštívili Ústavný súd a rokovali tam o koaličnom zákone o mimovládnych organizáciách a o zmene ústavy, ktorý súd posudzoval.Bez dôkazov tvrdil , že na súd „tlačili“, aby zákon o mimovládkach vyhlásil za protiústavný, a pýtal sa, čo má zahraničný veľvyslanec robiť na Ústavnom súde.Návštevy veľvyslancov na súde sú pritom bežné. Fotografie diplomatov a predošlých predsedov a predsedníčky ústavného súdu sú verejne dohľadateľné až do dávnejšej minulosti. Rovnako navštevujú ústavné súdy v zahraničí slovenskí diplomati. Ústavný súd sa vtedy proti Ficovým výrokom verejne ohradil. Označil ich za „nepravdivé a ničím nepodložené“ a za hrubý zásah do nestrannosti a nezávislosti súdnictva.Súd zároveň uviedol, že o veciach, ktoré sú predmetom konania, nekomunikuje mimo zákonných procesných postupov s nikým, a odkázal, že nebude tolerovať prejavy diskreditácie svojej činnosti.Za Fica štvrtého musel zasahovať ústavný súd v kľúčových momentoch pre krajinuÚstavný súd v aktuálnom volebnom období zasiahol do koaličnej legislatívy. Týkalo sa to najmä veľkých politických tém Ficovej štvrtej vlády - zrušenia úradu na ochranu oznamovateľov, pravidiel o kajúcnikoch, zákona o mimovládnych organizáciách, infozákona a veľkej trestnej novely.Veľká trestná novelaPrvý veľký konflikt medzi koalíciou a Ústavným súdom prišiel už pri veľkej trestnej novele v prvých mesiacoch vlády v roku 2024. Priniesla nižšie trestné sadzby, kratšie premlčacie lehoty, zmeny v Trestnom poriadku a najmä zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Zásah do spravodlivosti bol na prospech stíhaných nominantov predošlých vlád Smeru.Ústavný súd vo februári 2024 pozastavil účinnosť časti novely. Nezastavil však zrušenie špeciálnej prokuratúry. Fico si z rozhodnutia vybral práve túto časť. Vyhlásil, že je veľmi spokojný, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý označoval za „semenisko zla“, prestane existovať. Zároveň však spochybňoval, prečo súd rozhodol ešte pred zverejnením zákona v Zbierke zákonov, a pýtal sa, pod akým tlakom pracoval. Fico, vtedajší predseda parlamentu Pellegrini a tiež minister Susko sa totiž pokúšali predlžovať zverejnenie zákona v Zbierke zákonov tak, aby už súdu do jeho účinnosti nezostal čas na to, aby zákon posúdil.Keď Ústavný súd neskôr rozhodol vo veci samej, označil niektoré ustanovenia za protiústavné. Základnú filozofiu novely však nezrušil. Koalícia preto verdikt prezentovala ako svoje víťazstvo. Fico hovoril o výsledku „100:0“. Minister Susko tvrdil, že súd nepotvrdil rozpor pri kľúčových zmenách. Hlas to využíval ako argument, že verejné protesty, ktoré organizovala opozícia, stáli na prehnaných varovaniach.Opozícia naopak pripomínala, že už samotné vyslovenie protiústavnosti pri časti novely je zlyhaním vlády a ministerstva spravodlivosti. Úrad na ochranu oznamovateľovNajtvrdší zásah prišiel pri zákone, ktorým chcela koalícia zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a nahradiť ho novým úradom pre obete trestných činov a oznamovateľov. Zákon bol politicky citlivý aj preto, že dovtedajší úrad poskytoval ochranu viacerým policajtom okolo Jána Čurillu, ktorých Smer dlhodobo označoval za symbol zneužívania trestného práva po roku 2020. Tí vyšetrovali kauzy nominantov Smeru počas predošlých vlád Smeru.Predložil ho náhle minister vnútra a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok a schválený bol expresne na jedinej decembrovej schôdzi pred Vianocami 2025.Prezident Peter Pellegrini zákon vetoval. Namietal najmä skrátené legislatívne konanie a zásadné výhrady Európskej komisie. Premiér Fico na veto reagoval ostro. Tvrdil, že prezident sa postavil „na stranu čurillovcov“, a Smer zároveň naznačoval, že Pellegriniho nemusí podporiť v prípadnej ďalšej prezidentskej kandidatúre.Koalícia veto prelomila. Zrušenie úradu však zastavil Ústavný súd, keď pozastavil účinnosť celého zákona. Vládna väčšina neskôr v parlamente zákon sama zrušila a Ústavný súd preto konanie zastavil bez konečného nálezu o protiústavnosti.KajúcniciĎalší zásah sa týkal jednej z najdôležitejších tém Smeru – spolupracujúcich obvinených, ktorí vypovedali proti Ficovým spolustranníkom a nominantom v mnohých kauzách. Parlament o nej cez pozmeňujúci návrh náhle a bez predošlého informovania verejnosti rokoval predposledný deň zasadnutia v decembri krátko pred Vianocami. Politici Smeru dlhodobo tvrdia, že systém kajúcnikov bol po roku 2020 zneužívaný na politické trestné stíhania. Preto koalícia presadila zmenu Trestného poriadku, ktorá mala obmedziť použiteľnosť dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby.Ústavný súd účinnosť tejto časti zákona pozastavil. Upozornil, že norma môže zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní a jej dôsledky sú ťažko predvídateľné.Fico rozhodnutie formálne rešpektoval, ale zároveň pokračoval v politickom útoku na samotný inštitút kajúcnika. Tvrdil, že keby sudcovia zažili to, čo jeho politický tábor v rokoch 2020 až 2023 za vlád OĽaNO, také rozhodnutie by podľa neho nevydali. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) medzitým pripravoval ďalšiu úpravu a avizoval, že pozastavené ustanovenie do nej nezapracuje ani v prípade, ak by ho Ústavný súd neskôr podržal.Mimovládne organizácieNajvýraznejšiu konečnú porážku utrpela koalícia minulý rok pri zákone o mimovládnych organizáciách. Návrh sa počas rokovania výrazne menil. Pôvodne mali byť organizácie, ktoré prijímali peniaze aj zo zahraničia, označované za zahraničných agentov, neskôr za organizácie financované zo zahraničia. Potom koalícia do návrhu zákona presadila najmä nové povinnosti, vrátane zverejňovania údajov o darcoch či povinnosť mimovládkam, aby museli odpovedať na žiadosti o informácie podobne, ako platí pre štátne inštitúcie.Schvaľovanie sprevádzali konflikty v parlamente. Koalícia skrátila rozpravu a v treťom čítaní nedostali priestor desiatky opozičných poslancov. Zákon podporilo 76 koaličných poslancov. Po hlasovaní si poslanci Smeru zatlieskali, opozícia kričala „hanba“.Ústavný súd neskôr rozhodol, že zákon ako celok je v rozpore s ústavou. Kritizoval najmä povinnosť zverejňovať údaje o prispievateľoch a výške darov. Podľa súdu išlo o neprimeraný zásah do súkromia a ciele transparentnosti možno dosiahnuť miernejšími prostriedkami.Fico povedal, že rozhodnutie rešpektuje, ale nesúhlasí s ním. Vláda následne oznámila audit mimovládnych organizácií. Premiér tvrdil, že najväčšie nebezpečenstvo predstavujú mimovládky, ktoré podľa neho robia politickú činnosť bez verejnej kontroly. Robert Kaliňák doplnil, že vláda potrebuje nazbierať argumenty, aby Ústavný súd presvedčila, prečo podobný zákon má existovať.InfozákonDôležitým prípadom je aj novela infozákona. SNS presadila zmenu, ktorá mala úradom umožniť pýtať poplatky za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Prezident Pellegrini zákon vetoval. Namietal najmä nejasnosť pojmu a riziko, že úrady budú môcť svojvoľne obmedzovať prístup verejnosti k informáciám.Koalícia veto prelomila. Pri obhajobe návrhu zaznievalo, že zmena má odradiť časť žiadateľov a chrániť úradníkov pred šikanóznymi žiadosťami. Ústavný súd najprv pozastavil účinnosť sporných ustanovení a neskôr ich označil za protiústavné. Podľa súdu bol pojem mimoriadne rozsiahleho vyhľadávania nejasný a mohol viesť k svojvoľnému obmedzeniu základného práva na informácie.
