Rozhovor pôvodne vyšiel na webe hn.czSpoluzakladateľ kyberbezpečnostnej spoločnosti Eset MIROSLAV TRNKA pred tromi rokmi opustil Slovensko a presunul sa do Prahy. V otvorenom rozhovore opisuje rastúci politický tlak, dezinformačné útoky, silu sociálnych sietí i smutnú realitu svojej vlasti, z ktorej chcú odísť dve tretiny mladých ľudí.
Článok pokračuje pod video reklamou
Šesťdesiatpäťročný Miroslav Trnka odpovedá na otázku, ako sa má, svojím typickým tichým a pokojným hlasom: „Nebolo by na mieste sa sťažovať. Na druhej strane, vzhľadom na môj vek, už prichádzajú všelijaké bolesti.“Má na mysli fyzické bolesti, pretože – ako vzápätí jeden zo zakladateľov úspešnej slovenskej kyberbezpečnostnej firmy ESET s úsmevom dodáva – z duševných sa už dostal. „Už sa snažím svoje vnútorné ja trochu kontrolovať,“ hovorí.Predtým ste to nedokázali?Bol som workoholik, mával som úzkosti z toho, že som nebol v práci. Stávalo sa mi, že som z dovolenky hneď v prvý deň utiekol naspäť do firmy, skrátka som to nedokázal vydržať. Systematicky som však na tom pracoval, takže teraz ma to už nerozhodí. A aj tak by som už teraz nedokázal každý deň makať tak, ako som bol predtým zvyknutý.Mnoho úspešných ľudí na seba berie akúsi vnútornú zodpovednosť za stav sveta a za to, čo sa v ňom deje. Od toho sa dokážete oslobodiť?Stav sveta ma trápi. Podľa mňa musí každého zdravého človeka. Mnoho vecí, ktoré sa teraz dejú, sú dosť vážne. Ale dokážem sa od toho odpútať, dokážem si to racionalizovať. Keď v niečom môžem pomôcť, tak pomôžem. Keď nie, tak to vypustím. Je to moja psychohygiena. Treba ju mať, inak by sa z toho človek zbláznil.Čo vás na súčasnej geopolitickej situácii najviac trápi?Poviem asi trochu prekvapivú vec, ktorú však považujem za dôvod tohto stavu. Som napríklad zástancom myšlienky, že veľký vplyv na to, ako vyzerá súčasná politika, majú sociálne siete. Hovorím to aj preto, že ich sledujem relatívne zblízka i z technologického pohľadu. Môj syn má firmu Gerulata, ktorá sa zaoberá analýzou internetu a sociálnych sietí. Vidím tie informačné toky, vidím to množstvo dezinformácií, ktoré sa valia na ľudí, a vidím, že je to zámerné. Nie je to len tak, že sme dali ľuďom možnosť hovoriť alebo diskutovať a ono to nejako dopadlo. Nie, to sú plánované útoky na spoločnosť. A som presvedčený o tom, že je to tak trochu demontáž demokracie. Vždy sa hovorilo, že politická kultúra v starých, zavedených demokraciách prinesie väčšiu odolnosť voči tomuto fenoménu, ale ukazuje sa, že to nie je celkom pravda. Sústredenému útoku neodolajú ani zavedené demokracie typu Spojené štáty, to je jasne vidieť. Na druhej strane sa na to treba pozerať racionálne a určite aj takáto ťažká situácia prinesie niečo dobré.Čo napríklad?Možno nejakú rekonštrukciu Európskej únie a možnosti budovať lepšiu spoločnosť. Ja osobne som vždy chápal EÚ skôr ako kultúrny projekt, nie ekonomický. Podľa mňa sa ľudstvo naozaj potrebuje naučiť komunikovať, vychádzať spolu a organizovať sa. Takže som veľký fanúšik EÚ a veľmi ma teší, že som sa toho dožil. Ale na druhej strane to všetko má svoje detské choroby a ako pri každej snahe, sú tam aj negatíva, ktoré treba pomaly odstraňovať.Používate sociálne siete?Kedysi som si založil Facebook, pretože som chcel byť v bližšom kontakte so zamestnancami. Tak som si ich všetkých pridal do priateľov. Osobne si myslím, že pre vedúceho pracovníka je to veľmi dôležité, pretože firma nie je nič iné ako ľudia. Čím lepšie ich poznáte, tým lepšie s nimi dokážete komunikovať a nájsť si lepší prístup ku každému – ak o ňom viete, čo ho teší, čo ho trápi a tak ďalej. Preto sa mi to zdalo ako dobrý nápad. Ale od začiatku som tam videl isté negatíva toho, ako je Facebook nastavený. Má v sebe zásadné filozofické chyby a tie sa prejavujú. Veci sa zhoršujú. Mám aj nejakých priateľov, ktorí pracovali alebo pracujú vo Facebooku, a musím povedať, že aj zamestnanci vidia, že spoločnosť uprednostňuje zisk pred dobrým pôsobením na spoločnosť.Dá sa im to zazlievať? Napokon, je to firma, budovaná pre zisk.Podľa mňa sa dá, pretože keď sa niekto nespráva slušne, tak je ľudskou prirodzenosťou mu to vytknúť. Tieto sociálne interakcie máme v spoločnosti preto, aby sme spolu dokázali fungovať. Čiže prirodzene trestáme neetické správanie, aj za cenu obetí. Existujú na to vedecké výskumy, ktoré to dokazujú. Takže, keď sa nám zdá, že to, čo firma robí, je neetické, máme plné právo to kritizovať. To je v poriadku. A úprimne si myslím, že majitelia týchto sociálnych sietí naozaj nie sú v postavení, že by trpeli hladom. Takže etická stránka je namieste.Sú to tri roky, čo ste sa presunuli do Prahy. Ako by ste ich zhodnotili?Bol to veľmi dobrý krok. Ukázalo sa, že to bolo naozaj správne rozhodnutie, aj keď to mnohí priatelia nechápali. Dnes mi všetci dávajú za pravdu, pretože útoky sa stupňovali. A je to vidieť aj po mojom odchode – moja nadácia Zastavme korupciu zažíva eskaláciu útokov, ktoré idú až do fázy fyzického ničenia majetku a podobných vecí. Tomu všetkému by som bol vystavený aj ja, keby som tam bol. Nadácia je teraz, žiaľ, v prvej línii a schytáva to najviac. Ale tak to proste je.Šlo to tak ďaleko, že ste sa museli báť o život?Asi nie. Nie som paranoidný alebo bojazlivý človek. Ale bál som sa, že sa nebudem cítiť dobre. A viete, ako s nadsázkou hovorím, mám podozrenie, že tento život, ktorý žijem, môže byť môj posledný. Preto má každá hodina veľkú cenu. Nechcem si ju kaziť, keď nemusím.Česko-slovenské prostredie je do veľkej miery prepojené. Zoslabli útoky po vašom presune do Prahy?Zoslabli. Myslím si, že aj zo strany páchateľov bolo vidieť, že som opustil bojové pole, takže to výrazne pokleslo.Po vašom odchode zo Slovenska vás nasledovali aj niektoré významné firmy, napríklad herná spoločnosť Pixel Federation. V jednej chvíli to vyzeralo na väčší exodus...Aj medzi mojimi známymi bolo veľa majiteľov firiem, aj veľmi úspešných, ktorí odišli.Bolo to dané len politickou kultúrou a orientáciou na Východ, alebo aj legislatívnymi zásahmi, ako bola nová transakčná daň?Osobne to mám nastavené tak, že som solidárny. Som ochotný platiť v podstate akékoľvek dane, keď sú v rozumnom rozmedzí a keď moje peniaze, ktoré odovzdám štátu, nie sú rozkradnuté a použijú sa na správnu vec. S tým som úplne v poriadku. Ostatne, aj ako firma sme vždy veľmi poctivo platili dane, nikdy sme nehľadali žiadne optimalizácie. Pre mňa je horšia tá ideová vec. Krajina sa v podstate rúti do záhuby a s tým nemožno ľudsky ani politicky súhlasiť. Je to vidieť najmä vtedy, keď hovoríte so študentmi... Viete, že v podstate sedemdesiat percent mladých ľudí uvažuje o odchode zo Slovenska? Dokážete si predstaviť, čo je to sedemdesiat percent? Čo z tej krajiny zostane, keď odídu mladí ľudia, keď odídu úspešní? Celá budúcnosť sa zrúti. My (ESETet) z našich daní platíme jedno veľké, možno krajské, mesto. Čo vám zostane, keď odídu mladí a úspešní? Voliči extrémistických strán vám štátny rozpočet nenaplnia. Z čoho budete žiť? Aká je budúcnosť?To znie veľmi depresívne.Je veľmi depresívne sa na to pozerať. A nechcem tomu venovať čas. Takéto strany sú asi v každej krajine, ale populistické strany sa väčšinou nepozerajú na budúcnosť štátu, ani na dlhodobú ekonomickú udržateľnosť. Človeku napadne, aký je vlastne ich biznisplán. Buď si urobia prostredie, v ktorom už nebudú musieť prechádzať voľbami a budú doživotní vládcovia, alebo to jednoducho hodlajú zabaliť, až budú dostatočne bohatí, a odísť niekam do Dubaja alebo niečo podobné. Vôbec túto filozofiu nechápem. Že sa nepozerajú pred seba.
