Psychika lídrov zohráva úlohu v každom konflikte. Len zriedka však otázky vojny a mieru záviseli natoľko od duševného rozpoloženia protivníkov ako v konflikte medzi Spojenými štátmi a Iránom. A to je desivé.
Článok pokračuje pod video reklamou
Psychický stav iránskeho najvyššieho vodcu Modžtabu Chameneího je nepoznateľný, no zjavne čelí obrovskému tlaku. Počas leteckých útokov na začiatku vojny prišiel o otca, manželku, jedného zo synov a podľa správ aj o ďalších príbuzných – sestru, synovca, neter a švagra –, a zrejme aj o časť vlastného tela. Ostatní členovia elity v jeho okolí nesú podobné traumy.O psychike amerického prezidenta je naopak známe takmer až priveľa. Donald Trump vládne verejnému životu vo svojej krajine – a do veľkej miery aj vo svete – už najmenej desať rokov a svojim myšlienkam dáva voľný priechod v najrôznejších situáciách: od nočných výlevov na Truth Social až po rozhovory s novinármi, aspoň dovtedy, kým si nevytrhne mikrofón a neodíde.Mnohé z týchto zábleskov sú mätúce alebo znepokojujúce. V poslednom čase Trump striedavo tvrdí, že mier je na dosah, a vzápätí hrozí obnovením totálnej vojny. Raz označuje iránskych lídrov za „racionálnych“. O chvíľu neskôr im odkazuje: „Otvorte ten zasraný prieliv, vy šialení bastardi, alebo budete žiť v pekle – LEN SA POZRITE! Chvála Alahovi.“Prezident stratil rozumNie je to normálne. Ako to formuloval bývalý zástupca riaditeľa FBI, zdá sa, že „americký prezident stratil rozum“. Trump sám sa k vlastnému zdravému rozumu niekedy stavia takmer ako k marketingovému nástroju. Čínsky líder ho rešpektuje, povedal v roku 2024, pretože „vie, že som šialenec“. Optimisti to označovali za „teóriu blázna“ – predstavu, že racionálny líder zámerne predstiera iracionálnosť, aby získal výhodu.Dnes prevláda názor, že Trumpova osvedčená nepredvídateľnosť ho naopak oslabuje, pretože podkopáva jeho dôveryhodnosť. Prečo by mu iránski lídri mali náhle veriť natoľko, aby s ním uzavreli dohodu, keď ich prezident dvakrát – vlani v júni a opäť tento február – začal bombardovať uprostred prebiehajúcich rokovaní?Psychológia vstupuje do strategických rozhodnutí a omylov aj inými cestami. H. R. McMaster, jeden z poradcov pre národnú bezpečnosť počas prvého Trumpovho funkčného obdobia, hovorí o „strategickom narcizme“ ako o slabosti, ktorá stojí v protiklade k „strategickej empatii“. Tieto pojmy prevzal z prác historika úsudku Zacharyho Shora.Strategický narcizmusV podcaste s Jakom Sullivanom a Jonom Finerom, poradcom a zástupcom poradcu pre národnú bezpečnosť v Bidenovej administratíve, McMaster definoval strategický narcizmus ako predpoklad, že o výsledku rozhoduje výlučne naše vlastné konanie, pričom sa zabúda, že aj nepriateľ je spoluautorom budúcnosti. McMaster sa vyhol priamej kritike svojho bývalého šéfa, no dal jasne najavo, že strategická empatia by dokázala lepšie zachytiť existenciálne obavy a motivácie iránskych lídrov. Dnes podľa neho v Bielom dome prevláda strategický narcizmus.Toto slovo sa, samozrejme, objavuje takmer v každej diskusii o Trumpovej psychike. „Je narcista vo všetkých ohľadoch,“ nielen strategicky, povedal mi Jack Reed, vedúci demokratický člen senátneho výboru pre ozbrojené sily.Rose McDermottová, profesorka na Brownovej univerzite a autorka knihy Politická psychológia v medzinárodných vzťahoch, mi povedala, že Trumpovým skutočným politickým kompasom nie je jeho ctižiadosť, ale narcizmus. „Keď sa cíti urazený, keď má pocit, že sa mu nedostáva uznania a obdivu, ktoré si podľa seba zaslúži, nastupuje agresia.“ Najdeštruktívnejší lídri sú podľa nej práve narcisti.Trump bol narcistom už počas svojho prvého funkčného obdobia, no vtedy vojny nezačínal. Obklopovali ho totiž poradcovia, ktorí mu vedeli povedať nepríjemnú pravdu a odhovoriť ho od zlých nápadov. V druhom funkčnom období si však starostlivo vybral ľudí, ktorí mu skôr lichotia a utvrdzujú jeho narcistické sklony. K tomu sa pridáva vek, ktorý môže tieto tendencie ešte zosilňovať.Spýtal som sa McDermottovej, čo robí narcista, keď sa ocitne v situácii, ktorú nedokáže ovládať – ako je tá, v ktorej sa Trump ocitol na Blízkom východe.Trumpa Irán už nudíNarcizmus podľa nej zakrýva hlboký pocit nedostatočnosti, ktorý je pre takéhoto človeka neznesiteľný. Môže preto striedať agresívne reakcie s pokusmi dištancovať sa od problému. To by mohlo vysvetľovať, prečo Trump občas tvrdí, že ho „vôbec nezaujíma“, či mierové rokovania stroskotajú, alebo že ho celá záležitosť „veľmi nudí“. Možno aj preto počas rozhovoru s Kristen Welkerovou z NBC News jednoducho vstal a odišiel.Agresia môže nadobúdať rozličné podoby vrátane tých najdesivejších. Trump raz napísal, že „celá civilizácia dnes v noci zomrie a nikdy sa neobnoví“. Ak sa súčasný konflikt opäť rozhorí naplno – a stretnutia z tohto týždňa tomu nasvedčujú –, nemožno predvídať, kde sa eskalácia zastaví.Ruben Gallego, demokratický senátor a veterán irackej vojny z radov námornej pechoty, povedal Sullivanovi a Finerovi, že s rastúcimi stratami „sa zvyšuje aj latka toho, čo sa považuje za víťazstvo“, a Trump bude „naháňať draka“. Výraz pochádza zo sveta drogovej závislosti a označuje márnu snahu znovu dosiahnuť eufóriu rovnako intenzívnu ako pri prvom užití.Pre Trumpa predstavovalo prvé opojenie rýchle a bezbolestné víťazstvo vo Venezuele začiatkom tohto roka. Odvtedy sa podobný pocit snaží zopakovať na Blízkom východe. Namiesto toho však naráža na frustráciu. Na druhej strane stoja protivníci, ktorí prišli o viac, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť, a ktorých motiváciám Trump nerozumie – ani sa ich nesnaží pochopiť. Ťažko si predstaviť nebezpečnejšiu kombináciu.
