Mala čosi po štyridsiatke, keď ju začala v rôznych časoch počas dňa trápiť nevysvetliteľná únava. Stávalo sa jej, že počas cesty autobusom zaspala a prebudil ju až šofér na konečnej zastávke. Inokedy zase upadla do mikrospánku na návšteve pri šálke kávy. Nerozumela svojmu stavu, a nerozumelo mu ani jej okolie. Však ty ledva chodíš, motá ťa, to si si vypila? zakričal na ňu raz sused, keď kráčala ulicou domov.
Článok pokračuje pod video reklamou
Problémy sa čoskoro začali prejavovať aj v práci. Obsluhovala vtedy výrobné stroje vo fabrike a hoci jej ruky mechanicky pracovali, myseľ jej miestami úplne vypínala.„Samozrejme, že som preto robila aj chyby. Neskôr ma presunuli na kontrolu, ale aj tam som zaspávala. Mechanik ma stále budil so slovami: ‚Helenka, nespi, nespi,‘ kedykoľvek niekto išiel okolo. Všimli si to, prirodzene, aj nadriadení, a tak som najskôr dostala upozornenie,“ spomína pre SME Helena Tureková (58) z Popradu. Trvalo dva roky, kým sa objednala na vyšetrenie a až po sérii testov a štvordňovej hospitalizácii sa nakoniec zistilo, že príčinou jej nadmernej dennej spavosti je narkolepsia.Diagnózu, ktorá je v súčasnosti považovaná za zriedkavé neurologické ochorenie spánku, väčšina ľudí ani nepozná, preto jej prejavy bývajú v spoločnosti často terčom vtipov aj predsudkov. Okolie si pacientov mýli s lenivcami, v horšom prípade s ľuďmi pod vplyvom alkoholu či drog.
