Turisti sužovaní slnkom čakajú v rade, kým sa im podarí vystúpiť na katedrálu Notre-Dame a pozrieť si jej chrliče. Štyri metre pod nimi kope tím archeológov opačným smerom – priamo nadol a späť v čase do Paríža z čias starovekého Ríma pred 2000 rokmi, píše agentúra AP.
Článok pokračuje pod video reklamou
V roku 2019 požiar pred očami celého sveta zničil vežu Notre-Dame. Katedrálu sa podarilo obnoviť a otvoriť koncom roka 2024 a Paríž sa teraz snaží pomocou stromov a tieňa zútulniť horúce a holé námestie pred ňou. Ale v tak starom meste sa nemôžu začať stavebné úpravy, pokým sa nevykopú veci, ktoré ležia pod súčasným povrchom, aby sa pri prácach nepoškodili.
Vzácna príležitosť A tak sa časť námestia pred Notre-Dame premenila na archeologické nálezisko, otvorený výkop obklopený zábranami a premostený drevenou lávkou len pár krokov od vstupu do chrámu.Francúzske médiá o ňom hovoria ako o „vykopávke storočia“.„Je to pre nás vzácna príležitosť,“ uviedla Lucie Altenburgová, reštaurátorka archeologického oddelenia mesta Paríža. Medzi stovkami nájdených predmetov je napríklad minca zo 4. storočia s vyrazeným portrétom cisára Konštantína a črepy stredovekej keramiky, ktorých vnútorná strana je pokreslená znakmi, ktoré zatiaľ žiadny odborník nerozlúštil.Prvé stopy sa objavujú v hĺbke 50 centimetrov. O štyri metre nižšie tím stále odhaľuje minulosť. V niektorých dňoch naplnia 15 debien pôdou, ktorá ležala nedotknutá celé desaťročia. Tak je to v každom starom meste. Minulosť nie je v múzeu na konci ulice, ale pod ulicou.Mestá sa zdvíhajú. Každá éra stavia na sutinách tej predchádzajúcej a terén tak postupne rastie. Rím sa od pádu ríše v 5. storočí nášho letopočtu zdvihol asi o deväť metrov. Keď Atény postavili metro pri príležitosti olympijských hier v roku 2004, začali tým najväčšie vykopávky v gréckej histórii a odhalili desaťtisíce predmetov, ktoré sú teraz vystavené na zastávkach podzemnej dráhy. Paríž sa nijako nelíši.Všetko má svoj pôvod na ostrove Île de la Cité na Seine, kde Paríž vznikol. O niekoľko storočí neskôr vyrástla na rovnakom mieste katedrála Notre-Dame. V čase, keď bola katedrála v roku 1163 založená, bolo celé námestie zaplnené stredovekými domami, ktoré rozdeľovala jediná ulica, uviedla Camille Colonnaová, archeologička vedúca vykopávky.Pri kopaní sa jej tím dostal až do pivníc týchto domov, a tým pádom aj do historického obdobia, ktoré predstavujú. Pod nimi ležia merovejovské a karolínske sýpky zo 6. až 10. storočia. Pod nimi v ešte tmavšej a hlbšej vrstve sa nachádza husto osídlená rímska štvrť zo 4. a 5. storočia.„Môžete tu vidieť vrstvy – stredoveký Paríž, rímsky Paríž a možno aj obdobie pred nimi,“ povedala Yasmine Benaliová, študentka archeológie pozorujúca vykopávky spoza zábran. „Mesto je vďaka tomu menej ako pohľadnica a viac ako niečo, čo stále objavujeme,“ dodala.Neporušené džbány aj tvár KonštantínaNajhodnotnejšie nálezy pochádzajú z najodpudivejšieho miesta, a to z hlbokých jám pod stredovekými domami, starých latrín, ktoré slúžili zároveň ako skládky odpadu. Z nich tím medzi rozbitými taniermi a zvieracími kosťami vyťahuje celé džbány a hrnčeky vyhodené pred stáročiami, ale stále neporušené.Je „vzácne nachádzať kompletnú keramiku“, uviedla jedna z archeologičiek Valentine Brelouxová. Tu ich zachytil mäkký odpad a o stáročia neskôr sa zázračne vynorili nerozbité.
