Všade je more. A keď ho nevidieť, tak ho počuť. More je sila, priestor, ktorý spája, pohlcuje aj rozdeľuje. Iné zvonka, iné pod hladinou. Miesto dobrodruhov a bádateľov, aj romantikov a rojkov. More je dôležitou veličinou španielsko-nemeckého filmu Romería.
Článok pokračuje pod video reklamou
Snímku nakrútila katalánska režisérka Carla Simón, ktorá za sebou zatiaľ nemá veľa veľkých filmov, no zato už má veľké úspechy. Jej predchádzajúca snímka Alcarràs získala Zlatého medveďa na Berlinale.Nie je teda prekvapením, že Romería sa dostala do hlavnej súťaže na festivale v Cannes.Čo je možno prekvapivejšie, Romería je film, do ktorého Símon vložila autobiografické prvky.Na cesteRozpráva o osemnásťročnom dievčati, ktoré sa pustilo do pátrania po svojich koreňoch. Najmä po svojom otcovi, ktorého nezažila. S pomocou maminho denníka (a v sprievode vlastných predstáv) sa ponára do neprehľadnej spleti svojich príbuzných, aby niečo zistila. Lenže namiesto odpovedí na otázky naráža len na ďalšie záhady a tajomstvá.Dievča sa volá Marina. A napriek osudu, ktorý k nej nebol taký priaznivý ako k mnohým iným, nie je to žiadny zúfalý uzlíček nervov. Zdá sa dokonca, že na celej veci s jej rodičmi ju najviac priťahuje to tajomstvo a poháňa ju zvedavosť. Marina je skôr sympatická a vnímavá pútnička než húževnatá bádateľka zahryznutá do pátrania, až kým nedosiahne cieľ. Ten síce nestráca z dohľadu, ale cestou ju zaujme všeličo iné.Je to cesta bez prudkých emocionálnych zlomov a dramatických zvratov. Bez výbuchov zlosti, poháňanej neúspechom pri zháňaní informácií, bez náznaku odovzdanosti z únavy či sklamania. Celkovo bez nápadných gest. Marina je obklopená len jemne melancholickou atmosférou.Je to problém, že sa film odvíja bez veľkých dramatických momentov? Mohol by byť, ale v prípade Romeríe nie je. Režisérka (a scenáristka) Carla Simón našla taký spôsob rozprávania, že si stále udržiava pozornosť diváka. Rytmizuje ho niekoľkými kapitolami a každú z nich charakterizuje nejaký motív, ktorý Marine priniesla jej cesta. Niečo, čo si počas nej stihla uvedomiť, čo si vyhodnotila na základe odpozorovaného a zažitého, alebo jej to jednoducho utkvelo v pamäti.
