Vo svete dnes prebiehajú dve veľké vojny – na Ukrajine a v Iráne. Obe sú samy osebe mimoriadne ničivé a zároveň nesú riziko, že prerastú do širšieho konfliktu veľmocí. Obe sú však tiež zrelé na urovnanie, pretože v každom prípade má útočiaca strana len minimálnu šancu dosiahnuť svoje ciele pokračovaním bojov. Prečo teda mier prichádza tak pomaly?
Článok pokračuje pod video reklamou
Najväčšou prekážkou sú obavy mužov, ktorí tieto vojny začali – ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Keďže nedosiahli svoje ciele, zdráhajú sa priznať neúspech a vysvetľovať, aké vysoké náklady priniesli ich zlé rozhodnutia. Nemali by sa však báť. Ak by boli pragmatickí, práve oni by mali tlačiť na rýchle, hoci nedokonalé dohody. Ich protivníci v Teheráne a Kyjeve totiž riskujú omnoho viac.Ani za viac ako štyri roky Putinova „špeciálna vojenská operácia“ nesplnila svoj cieľ – znovu získať kontrolu nad celou Ukrajinou. Rusko obsadilo pomerne malé územia, väčšinou zničené bojmi, za cenu približne pol milióna mŕtvych vojakov, podľa nedávneho odhadu šéfa britskej spravodajskej služby GCHQ. Ak k tomu pripočítame ešte väčší počet zranených, sankcie a ekonomiku balansujúcu na hrane recesie, dôvodov na ľútosť je viac než dosť.Americké straty v konflikte s Iránom boli podstatne menšie. V krajine, kde stále existuje sloboda médií a názorov, bude však veľmi ťažké obhájiť obrovské plytvanie vojenskými zdrojmi. Memorandum o porozumení, o ktorom dnes rokujú Washington a Teherán, by podľa dostupných informácií vyriešilo jeden problém – voľný pohyb lodí cez Hormuzský prieliv. Ten však pred vojnou vôbec neexistoval. To nie je víťazstvo, ktoré by Američania mali dôvod oslavovať.Dohoda má zároveň údajne prinútiť Irán vyhlásiť, že neusiluje o jadrové zbrane, a zaviazať sa k rokovaniam o obmedzení programu obohacovania uránu. Aj to by však v podstate znamenalo len návrat k situácii, ktorá bola predtým, než Trump vo februári rozpútal vojnu. O to naliehavejšie sa preto vynára otázka: načo sa vlastne bojovalo?Motivácia na prímerie rastieMáme tu teda dvoch lídrov, ktorí sa dopustili klasickej chyby – začali vojny z vlastného rozhodnutia v presvedčení, že prinesú rýchle a slávne víťazstvo. Namiesto toho sa ocitli v konfliktoch, ktoré sa ukazujú ako ťažko riešiteľné, a ktoré nemožno ukončiť bez toho, aby museli priznať aspoň čiastočnú porážku.To vysvetľuje aj Trumpovu nedávnu požiadavku na úpravy návrhu memoranda.Situáciu navyše komplikuje to, že americký partner v tejto vojne, Izrael, si želá pokračovanie bojov. Počas víkendu opäť zosilnil útoky proti Hizballáhu v Libanone, zjavne s cieľom narušiť americké rokovania s Teheránom. Iránska agentúra Tasnim potom informovala, že Irán pozastaví rokovania s USA, pretože trvá na tom, aby dohoda zahŕňala „všetky fronty“, vrátane Libanonu a Gazy.Napriek tomu sa zdá pravdepodobné, že Trump uzavrie dohodu skôr v horizonte týždňov než mesiacov. Rastúce ceny pohonných hmôt totiž oslabujú jeho popularitu pred novembrovými voľbami.Putinovi to môže trvať dlhšie, no aj jeho motivácia na prímerie rastie. Ukrajina vyvinula strednodobé a dlhodobé úderné schopnosti, ktoré umožňujú zasahovať hlboko v ruskom zázemí a logistických trasách. Ruská armáda platí stále vyššiu cenu za získavanie čoraz menších územných ziskov a ekonomika sa dostáva pod rastúci tlak.Moskovské Centrum pre makroekonomické analýzy a krátkodobé prognózy koncom mája varovalo, že Rusku hrozí kombinácia stagnácie a inflácie spolu s recesiou. Situácia by sa mohla ešte zhoršiť po skončení vojny, keď sa bude musieť demobilizovať armáda s viac než miliónom vojakov a zároveň utlmiť obranný priemysel – dnes prakticky jediný významný zdroj hospodárskeho rastu.Riešenie by podľa centra vyžadovalo masívne investície do malých a stredných súkromných podnikov, ktoré by prijali vracajúcich sa vojakov. Takýto krok však nie je silnou stránkou vysoko centralizovaného politického a ekonomického systému, ktorý Putin vybudoval.Irán a Ukrajina by mali väčšie problémyProblémy, ktorým by čelili po rýchlom ukončení vojen ich protivníci v Kyjeve a Teheráne sú ešte oveľa väčšie.Po odchode zahraničných armád by sa v Iráne mohli obnoviť masové protesty, ktoré režim začiatkom roka potlačil len za cenu smrti tisícov, možno desaťtisícov vlastných občanov. Hospodárske problémy, ktoré priviedli mnohých Iráncov k požiadavkám na zmenu režimu, vojna ešte zhoršila. Dnes viac než kedykoľvek predtým si riešenie iránskej ekonomickej krízy vyžaduje zrušenie západných sankcií a prílev zahraničného kapitálu – niečo, čo súčasné vedenie Islamskej republiky nedokáže zabezpečiť.Môže to vysvetľovať, prečo radikálne kruhy vnútri aj mimo iránskych Revolučných gárd vedú agresívnu mediálnu kampaň proti akejkoľvek dohode s USA. Mieru sa obávajú viac než vojny. Vyhovuje im súčasný stav, ktorý sa síce môže nazývať prímerím, no v skutočnosti ide o pokračovanie konfliktu nízkou intenzitou.Na Ukrajine by sa zas skončil vojnový stav, ktorý umožnil odklad prezidentských volieb, a prezident Volodymyr Zelenskyj by musel pred voličmi obhajovať nepopulárne ústupky. Demobilizácia by zrejme prebiehala chaoticky. Mohli by sa prehĺbiť rozpory medzi tými, ktorí bojovali na fronte, a tými, ktorí zostali doma. Krajina by riskovala vnútorné rozdelenie a oslabenie voči prípadnému novému ruskému útoku.Nikto, komu záleží na Ukrajine alebo Európe, by si takýto výsledok nemal priať.Aj mier môže oslabovaťPrímeria sú síce nevyhnutným krokom k mieru, no môžu byť aj nebezpečné. Ak sú zle pripravené, môžu slúžiť na oslabenie protivníka alebo na prípravu novej ofenzívy namiesto vytvorenia trvalého mieru. Musia byť preto detailné, presne formulované a tvrdo vyjednané.V prípade Iránu môže aj „zlé“ prímerie viesť k pozitívnemu výsledku. Trumpova dohoda by mala vytvoriť priestor na to, aby sa režim v Teheráne ďalej konfrontoval so svojimi vlastnými zlyhaniami, až kým sa nezmení alebo nezrúti. Bez amerických vojakov na iránskom území – čo by bolo katastrofálne riešenie – sa to nedá dosiahnuť vojenskou silou. Dokážu to len samotní Iránci.Ruská invázia na Ukrajinu je však iný prípad. Putin nesmie dostať také výhodné podmienky prímeria, aké požaduje, vrátane odovzdania kľúčových ukrajinských obranných pozícií na východe krajiny.Tento konflikt bude mimoriadne náročné ukončiť spoľahlivým spôsobom. Frontová línia je dlhá, bude treba oddeliť armády, rozmiestniť mierové sily a vytvoriť monitorovacie mechanizmy. Keď sa Putin napokon dostane pod dostatočný tlak, aby súhlasil so skutočným urovnaním konfliktu, príprava podmienok si vyžiada čas, odborné znalosti a skúsenosti.Ľudia, ktorých si Trump vybral na mierové rokovania, nemusia mať dostatočné schopnosti na zvládnutie takejto úlohy. Čokoľvek menej dôkladné by totiž mohlo Rusku poslúžiť len ako ďalší nástroj na presadzovanie jeho vojnových cieľov.
