Prísľub aj riziká futbalovej diplomacie počas majstrovstiev sveta, ktoré sa začínajú 11. júna, sa ukázali už v decembri pri žrebovaní vo washingtonskom Kennedyho centre.Na jednom pódiu stáli traja lídri krajín, ktoré budú turnaj hostiť – americký prezident Donald Trump, mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová a kanadský premiér Mark Carney. Vzťahy medzi Trumpom a zvyšnými dvoma lídrami však boli napäté. Trump totiž naznačoval možnosť vojenskej intervencie v Mexiku a dokonca pripojenie Kanady k Spojeným štátom, čo zapadá do jeho predstavy o dominancii nad celou západnou pologuľou od Venezuely a Kuby až po Grónsko.
Článok pokračuje pod video reklamou
Keď organizácia FIFA počas Trumpovho prvého funkčného obdobia pridelila organizáciu šampionátu spoločnej severoamerickej kandidatúre, mala táto spolupráca symbolizovať integráciu kontinentu. Jedným z prvých sloganov bolo „United As One“ – „Zjednotení ako jeden“.Možnosti futbal ponúkaDnes to už neznie presvedčivo. V Trumpovom druhom funkčnom období nahradili niekdajšie sny o zóne voľného obchodu opakované obchodné vojny. Oficiálnym sloganom FIFA je teraz „We are 26“ - „My sme 26“. Kontinentálna politika zamrzla a Carney sa stal jednou z výrazných osobností globálneho odporu proti trumpizmu.Napriek tomu futbal ponúka diplomatické príležitosti, aké neposkytuje žiadne iné fórum – ani OSN, NATO, Svetová banka či skupina G20. Bolo to vidieť aj počas spomínaného žrebovania. Sheinbaumová a Carney stáli vedľa Trumpa, žrebovali názvy krajín do skupín akoby boli účastníkmi televíznej súťaže, a potom sa všetci traja stretli v súkromí na trojstrannom rozhovore.Práve v tom spočíva sila futbalu – vytvára to, čo diplomati nazývajú „štruktúrovaná neformálnosť“. Aj stolný tenis, kriket či iné športy pomáhali zmierňovať nepriateľstvo medzi štátmi, ale futbal je výnimočný tým, že ho milujú miliardy ľudí. Na tribúnach aj na ihrisku sú fanúšikovia a hráči „rozdelení dresmi, no spojení vášňou pre šport“, hovorí Travis Murphy, bývalý pracovník amerického ministerstva zahraničia, ktorý sa dnes venuje športovej diplomacii. Vo VIP lóžach je podľa neho futbal „najspoľahlivejším nástrojom na zvolávanie medzinárodných stretnutí, aký máme“.Lídri si však musia uvedomiť potenciál tohto nástroja a vedieť ho správne používať. Obavy vyvoláva najmä Trump, ktorý podľa kritikov vníma majstrovstvá sveta – podobne ako oslavy 250. výročia USA a mnohé ďalšie udalosti – najmä ako príležitosť na vlastnú prezentáciu. Už decembrové žrebovanie bolo zlým znamením, keď mu prezident FIFA odovzdal novovytvorenú a efektne pozlátenú „cenu za mier“.Cieľom bolo Trumpovi zalichotiť, najmä potom, ako neuspel v snahe získať skutočnú Nobelovu cenu za mier. Mnohí vo futbalovej komunite však toto gesto považovali za trápne podlizovanie. O to horšie vyznieva dnes, keď Trump vedie konfliktnú politiku od Karibiku až po Blízky východ.Futbalová diplomacia sa však môže aj obrátiť proti svojmu zámeru. Ako upozorňuje profesorka Heather Dichterová z britskej De Montfort University, šport síce dokáže poľudštiť protivníkov a rozmraziť studené konflikty, ale zároveň môže rozdúchavať narcizmus a nacionalizmus. Keď bude Trump hostiť zahraničných lídrov na štadiónoch, môže sa podľa nej stretnúť aj s piskotom divákov.História však ponúka viac pozitívnych než negatívnych príkladov. Futbal ukázal svoju schopnosť zmierňovať konflikty už počas slávneho „vianočného prímeria“ v roku 1914, keď britskí a nemeckí vojaci počas prvej svetovej vojny odohrali medzi zákopmi priateľský zápas.Odvtedy mnohé krajiny využili futbal na prekonávanie starých nepriateľstiev. V roku 2008 napríklad nemali Turecko a Arménsko diplomatické vzťahy a rozdeľoval ich spor o arménsku genocídu. Arménsky prezident však pozval tureckého partnera na kvalifikačný zápas ich reprezentácií, čo viedlo k prvým oficiálnym návštevám a k tzv. Zürišským protokolom, ktoré odštartovali normalizáciu vzťahov.Podobné oteplenie nastalo po zápasoch medzi oboma Kóreami či oboma Nemeckami počas studenej vojny a po nej. Mimoriadnu symboliku má spoločné hostiteľstvo turnaja. Doteraz sa to stalo len raz – v roku 2002, keď šampionát spoločne organizovali Japonsko a Južná Kórea, čím pomohli prekonať bolestivú minulosť a položili základy dnešného partnerstva.Jedným z najdojímavejších príkladov bol zápas medzi USA a Iránom na majstrovstvách sveta vo Francúzsku v roku 1998. Obe krajiny boli vtedy – podobne ako dnes – oficiálnymi nepriateľmi. Namiesto očakávaného napätia sa však hráči spoločne odfotografovali a iránski futbalisti darovali Američanom biele ruže. Výsledkom bol pocit ľudskej blízkosti, ktorý pocítili ľudia na štadióne aj mimo neho. Irán vyhral 2:1, no skutočným víťazom bol futbal.Napätie môže aj rásťKeď sa však veci pokazia, následky môžu byť vážne. V roku 1969 sa Honduras a Salvádor stretli v kvalifikácii na majstrovstvá sveta. Po tesnom víťazstve Salvádoru prerástlo už existujúce napätie medzi krajinami do štvordňovej vojny.Pred majstrovstvami sveta 2026 Trump podľa autora zvýšil riziko diplomatického neúspechu. Pokračuje v konfrontačnej politike voči Iránu, čo viedlo k nezvyčajnému riešeniu: iránski hráči budú počas turnaja bývať v Mexiku a na zápasy do USA dochádzať. Sprísnil tiež vízové a ďalšie obmedzenia pre fanúšikov z viacerých zúčastnených krajín.Zároveň vytvoril atmosféru strachu prostredníctvom razií imigračných úradov, svojvoľných zatknutí a hromadných zadržiavaní. Amnesty International preto vydala varovanie o ľudských právach, aké zvyčajne adresuje autoritárskym režimom. Aj preto, spolu s vysokými cenami vstupeniek, hlásia mnohé z jedenástich amerických hostiteľských miest nižší záujem návštevníkov, než sa očakávalo.Spojené štáty podľa autora pod Trumpovým vedením strácajú svoju mäkkú silu. Heather Dichterová dokonca nevylučuje, že Kanada a Mexiko si počas šampionátu zlepšia svoju medzinárodnú reputáciu, zatiaľ čo USA budú pôsobiť negatívne. (Zo 104 zápasov turnaja sa 78 odohrá v USA, po 13 v Kanade a Mexiku.)Napriek tomu futbal v minulosti dokázal aj omnoho nepravdepodobnejšie zázraky zmierenia. Trump, Carney, Sheinbaumová a ďalší lídri, ktorí prídu podporovať svoje reprezentácie, môžu využiť tento šampionát na rozhovory, ktoré prispejú k pokojnejšiemu svetu. Podmienkou však je, aby si uvedomili, že šport je predovšetkým o spolupatričnosti, nie o dominancii, a o oslave ľudskosti, nie ega jednotlivých politikov.
