Malo ísť o utužovanie vzťahov a zdieľanie kultúrneho dedičstva nemeckého a českého národa. Multižánrový festival Meeting Brno, ktorého súčasťou bol aj zjazd sudetských Nemcov, však namiesto toho sprevádzali vyhrotené emócie, politika aj protesty.
Článok pokračuje pod video reklamou
V Brne tak súčasne z jednej strany námestia zneli ľudové piesne v oboch jazykoch, kým z druhej sa ozývali prekriky demonštrantov: „Ruky preč od Benešových dekrétov!“, „Fašisti!“ či „Stop sudetonemeckému Landsmannschaftu!“.Desaťdňovú šnúru podujatí pritom zneužili aj viacerí vládni politici. „V českej spoločnosti naďalej existuje určitý odpor voči sudetským Nemcom. Hoci ide skôr o generačnú tému, stále je to karta, ktorá sa pravidelne vyťahuje už od vzniku samostatnej Českej republiky a dokáže zohrať dôležitú úlohu vo voľbách. Videli sme to napríklad v roku 2013, keď v druhom kole prezidentských volieb proti sebe stáli Miloš Zeman a Karel Schwarzenberg,“ vysvetľuje politológ Václav Šmatera z Masarykovej univerzity v Brne.Zatiaľ čo minulé desaťročia sa Sudetonemecký zjazd konal výhradne na území Nemecka, presun do Brna mal byť súčasťou vzájomnej snahy o zmierenie. Pre takzvaných českých Nemcov je to akcia, pri ktorej si každoročne pripomínajú nielen svoje korene, ale aj tragické udalosti, ktoré postihli obyvateľov českého pohraničia po oboch svetových vojnách.Už prieskum pred konaním snemu ukázal, že za problematický ho považuje až 57 percent ľudí. Z prieskumu agentúry Median však tiež vyplynulo, že mladí ľudia do 24 rokov sú oveľa tolerantnejší a konanie snemu považuje za správne 68 percent z nich.
