Slovenské domácnosti začínajú šetriť aj tam, kde bol priestor na obmedzovanie výdavkov doteraz najmenší. Najnovší prieskum inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, ktorý realizovala agentúra AKO, ukazuje, že štyria z desiatich respondentov už obmedzujú výdavky na potraviny a bežné nákupy.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ide pritom o jednu z najcitlivejších zmien v spotrebiteľskom správaní, keďže potraviny patria medzi základné a pravidelné výdavky domácností.Na otázku, či v súčasnosti znižujú svoje výdavky na domácnosť, odpovedalo 40,8 percenta respondentov, že šetria práve na potravinách a bežných nákupoch. Vyšší podiel ľudí uviedol už len obmedzovanie výdavkov na oblečenie a obuv, kde šetrí 50,9 percenta opýtaných, voľný čas a zábavu s podielom 50,1 percenta a dovolenky či cestovanie, ktoré obmedzuje 43,3 percenta respondentov. Keďže respondenti mohli označiť viac možností, celkový súčet odpovedí presahuje sto percent.Hoci sa môže zdať, že potraviny sú len ďalšou položkou v zozname úspor, analytici upozorňujú, že práve tento trend signalizuje výraznejší tlak na rodinné rozpočty. Na rozdiel od dovoleniek či nákupu nového oblečenia totiž ide o výdavky, ktoré domácnosti riešia prakticky každý týždeň a ich odklad nie je jednoduchý.„Dovolenku možno odložiť, návštevu reštaurácie vynechať, nový spotrebič nekúpiť. Potraviny však patria k výdavkom, ktoré domácnosť rieši neustále. Ak štyria z desiatich respondentov hovoria, že znižujú výdavky aj na potraviny a bežné nákupy, je to signál, že finančný tlak sa dostal do každodenného rozhodovania,“ uviedol riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.Prieskum zároveň ukazuje, že domácnosti najčastejšie škrtajú výdavky spojené s nadštandardnou spotrebou. Až 37,1 percenta respondentov uviedlo, že zo svojho rozpočtu vyradili alebo plánujú vyradiť návštevy reštaurácií, donášky jedál či fastfood. Dovolenky a cestovanie chce obmedziť alebo úplne vyradiť 31,6 percenta opýtaných, rovnaký podiel sa týka darčekov a nadštandardných výdavkov. Kaviarne a drobné každodenné radosti plánuje obmedziť 31,5 percenta respondentov.Pri potravinách však nejde o úplné vyradenie položky z rozpočtu, ale o zmenu nákupného správania. Prieskum neskúmal, či domácnosti kupujú menej jedla alebo siahajú po menej kvalitných produktoch. Úspory môžu podľa autorov výskumu znamenať väčší dôraz na lacnejšie značky, plánovanie nákupov, obmedzenie impulzívneho nakupovania či snahu minimalizovať plytvanie.„Šetrenie na potravinách je signál, že domácnosť už veľmi pozorne sleduje každý výdavok. V takej situácii pomáha neriešiť iba jednotlivé nákupy, ale pozrieť sa na rozpočet ako celok: ktoré platby sa opakujú, ktoré výdavky sú nevyhnutné a kde sa dá vytvoriť aspoň malá rezerva. Prevencia finančných problémov sa často začína práve pri včasnom prehľade o vlastných peniazoch,“ vysvetľuje riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák.Zistenia zároveň zapadajú do širšieho obrazu o tom, ako slovenské domácnosti vnímajú zdražovanie. Podľa prieskumu agentúry Focus pre Národnú banku Slovenska z jesene 2025 ľudia infláciu najvýraznejšie pociťujú práve pri potravinách a nápojoch. Práve ceny základných položiek tak zostávajú jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú náladu spotrebiteľov aj ich ochotu míňať.Prieskum agentúry AKO pre EOS KSI Slovensko bol realizovaný metódou CAWI na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov koncom apríla 2026.
