Rozhovor pôvodne vyšiel na webe hn.czMaďarsko bolo po Česku a Slovinsku tretím najbohatším štátom strednej a východnej Európy. Po rokoch vlády Viktora Orbána kleslo na siedme miesto, pričom v niektorých štatistikách patrí k najhorším v Európskej únii. Štatistiky o tom, ako sa Maďarom žije, ukazujú, že sú na tom horšie ako Bulhari. Podľa takzvanej skutočnej individuálnej spotreby (AIC), ktorá sa používa na meranie materiálneho blahobytu domácností, je Maďarsko druhou najchudobnejšou krajinou v EÚ.
Článok pokračuje pod video reklamou
Orbán bol maďarským premiérom nepretržite od roku 2010 až do tohto roka a zásadne sa podpísal pod maďarský hospodársky prepad, hovorí v rozhovore pre české Hospodárske noviny Gergö Medve-Bálint, ekonóm, docent na budapeštianskej Korvínovej univerzite. Niektoré Orbánove chyby sú pritom poučením pre všetky krajiny Únie.Maďarskej ekonomike sa v posledných rokoch vôbec nedarilo. Prečo?V posledných troch rokoch bol rast takmer nulový. Predtým sme mali obrovskú infláciu, 25 až 26 percent, čo bolo najviac v celej EÚ. Vo veľmi zlom stave sú aj verejné financie. Deficit štátneho rozpočtu by mal byť na konci roka približne päť percent HDP, ale Orbánova vláda už nazhromaždila deficit vo výške 91 percent celkového schodku plánovaného na tento rok. Takže rozpočet je prakticky prázdny. Keď zoradíme štáty strednej a východnej Európy, ktoré sú v EÚ, podľa HDP na obyvateľa, je Maďarsko asi na siedmom mieste. Pritom, keď sme vstupovali do únie, boli sme tretí za Českom a Slovinskom. Čo ukazuje, že v posledných šestnástich až dvadsiatich rokoch v Maďarsku niečo nefungovalo. A je na to niekoľko dôvodov. Z väčšej časti by som pripísal vinu hospodárskej politike Orbánovej vlády.Čo bolo jej podstatou?Väčšinou sa zameriavala na prevzatie kontroly nad domácim trhom. To znamená, že podporovala národné vlastníctvo v bankovníctve, energetike, stavebníctve, telekomunikáciách alebo maloobchode. Snažili sa vytvoriť takzvanú národnú kapitalistickú triedu, čo sú v podstate oligarchovia, živení z verejných peňazí prostredníctvom verejných zákaziek. Títo oligarchovia neboli vystavení žiadnym konkurenčným tlakom, obrovsky sa plytvalo verejnými peniazmi na projekty, ktoré nepriniesli dlhodobý hospodársky rast.Na druhej strane je v Maďarsku segment ekonomiky, ktorý je v zahraničnom vlastníctve, väčšinou ide o nemeckých výrobcov automobilov. V poslednom čase nastal posun smerom k juhokórejským a čínskym investorom v segmente elektrických áut, čo bola vedomá stratégia vlády, keďže sa snažila zachovať existujúce priemyselné dedičstvo a výrobnú kapacitu. Ale tento segment, hoci je exportne konkurencieschopný, závisí od lacnej, kvalifikovanej pracovnej sily a lacnej energie. Nič z toho už nie je k dispozícii. Takže väčšina nových tovární zamestnáva zahraničných pracovníkov. Celkovo tak stratégia Orbánovej vlády posilnila poloperiférnu pozíciu krajiny a špecializáciu s nízkou pridanou hodnotou. Aj podnikateľské prostredie bolo skôr nepredvídateľné.
