Pred osemdesiatimi rokmi sa konali v povojnovom Československu posledné slobodné voľby. Na Slovensku zvíťazila v máji 1946 drvivo Demokratická strana. Jej tajomníkom bol aj 25-ročný povstalec Jaroslav Fabok - neskôr jeden z najdlhšie väznených politických väzňov v komunistickom Československu.
Článok pokračuje pod video reklamou
„Prečo som dnes tu?“ pýtal sa pred pár rokmi, keď sme sa stretli v jeho petržalskom byte. V rozprávaní sa činorodý deväťdesiatnik vracal k príbehu dvoch kamarátov, ktorých kedysi za ich činnosť popravili. Nemali ani tridsať rokov, boli jeho rovesníci.Všetci bojovali počas vojny proti nacizmu a okamžite po prevrate sa zapojili aj do aktívneho protikomunistického odboja. „Ja som bol búrlivák, horúca hlava. A nemal som rád ten totalitný spôsob myslenia,“ hovoril o svojich pohnútkach Fabok. Pred pätnástimi rokmi, keď sme sa prvýkrát stretli, bol už posledným žijúcim tajomníkom povojnovej Demokratickej strany.Pousmial sa, že o politike nikdy neuvažoval. Na konci vojny, po tom, čo ušli z nacistického zajatia v Nitre, sa skrývali s kamarátom na statku v Dolnej Krupej, kde žili aj s rodinou. Už po oslobodení sa tam objavil aj jeho strýko Ján Fabok, ktorý sa vracal domov cez Maďarsko. Gestapo naňho vypísalo zatykač, a tak musel koncom vojny ujsť.
