Piatkové zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci - segment obchod v Bruseli sa zaoberalo aj výsledkom rokovaní, ktoré sa uskutočnili koncom marca v kamerunskom meste Yaoundé a ktoré boli zamerané na prehodnotenie pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Článok pokračuje pod video reklamou
V Bruseli to uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková, podľa ktorej krajiny EÚ nie sú s výsledkom rokovaní spokojné, informuje spravodajca TASR.Rokovania v rámci WTO prebehli od 26. do 30. marca v Yaoundé a po ich skončení eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič v rozhovore pre TASR priznal, že EÚ ich nepovažuje za úspešné z pohľadu dosiahnutých výsledkov a reformných snáh.K podobnému názoru podľa Sakovej dospeli v piatok aj ministri členských krajín EÚ zodpovední za hospodárske a obchodné záležitosti.„Viacerí ministri vyjadrili názor, že Svetová obchodná organizácia by skutočne mala prejsť nejakou zmenou, nejakou reformou. Pretože pravidlá, ktoré sú v súčasnosti platné, už neodzrkadľujú tie potreby, ktoré sa dejú na svetovej ekonomickej úrovni. A hlavne, aj tie pravidlá, ktoré momentálne platia, nie sú dodržiavané,“ opísala situáciu.To podľa nej vedie k stavu, že máme fragmentovaný svetový obchod, fragmentované hospodárstva jednotlivých krajín a investori nemajú stabilitu, nevedia, či môžu investovať a do čoho majú investovať.„Jednoducho, je veľká nestabilita na svetovom obchodnom trhu. To sa dá vyriešiť jednak novými pravidlami alebo možno prísnejším dodržiavaním tých existujúcich pravidiel, ktoré sú ešte v dnešnej dobe považované za efektívne. Len, žiaľ, jednotlivé štáty ich nedodržiavajú alebo ich obchádzajú, prípadne ich nerešpektujú niektorí lídri svetových mocností,“ vysvetlila.Saková v tejto súvislosti pripomenula, že Slovensko je súčasťou EÚ, a teda súčasťou jednotnej obchodnej politiky Únie.„Máme jednotný vnútorný trh a chceme, aby sme vystupovali ako jeden celok. A pokiaľ Európska únia v rámci týchto pravidiel vidí vážne defekty a vážne nedodržiavania týchto pravidiel, tak máme veľký hlas, čo sa týka svetového obchodu, a jednoducho musíme tie svoje názory prezentovať,“ zdôraznila ministerka.Šefčovič v pôvodnom rozhovore pre TASR upozornil, že reformný proces WTO nebol ukončený a že ďalej prebiehajú snahy reformovať fungovanie WTO, pričom tieto rokovania pokračujú v Ženeve.Denisa Saková ďalej uviedla, že k hlavným bodom patrila aj energetická a ekonomická bezpečnosť EÚ.Saková potvrdila, že predstavitelia EÚ ako prioritnú vnímajú energetickú bezpečnosť, či bude dostatok energetických surovín, či existuje dostatočná diverzifikácia či už jednotlivých dodávateľov alebo tranzitných trás, ale veľmi akútna začína byť aj téma ekonomickej bezpečnosti.„To znamená, že okrem cien energií sa musíme zaoberať aj tým, aby sme v Európe uchránili to, čo máme. Aby sme si uchránili subdodávateľské reťazce, nielen pre automobilový a oceliarsky priemysel, ktorý je historickou dominantou Európy, ale napríklad aj pri výrobe polovodičov alebo umelých hnojív,“ vysvetlila.Saková pripomenula, že Európa nemá dostatok nerastných surovín a Európania sú závislí od iných krajín od dodávok týchto surovín. „Toto bola hlavná téma, o ktorej sme sa hovorili,“ odkázala.Čo sa týka, pretrvávajúcich snáh o odblokovanie Hormuzského prielivu, ministerka zdôraznila, že pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe ovplyvňuje celú svetovú ekonomiku. Pre tento konflikt podľa nej svet prišiel o 20 percent dodávok skvapalneného plynu (LNG) a o 20 percent dovozu ropy, aj keď hlavnými odoberateľmi LNG a ropy z krajín Perzského zálivu bola Ázia.„Plyn a ropa chýbajú na svetových trhoch a tým aj volatilita cien je niekde úplne inde, ako bola pred týmto konfliktom. Všetky štáty musia teraz čeliť vyšším cenám nákupu ropy, vyšším cenám nákupu plynu a hlavne sa zaoberajú aj bezpečnosťou, či vôbec bude dostatok plynu a ropy pre celosvetovú spotrebu,“ opísala obavy, ktoré zazneli od každého z ministrov členských krajín eurobloku.Okrem prerušenia dodávok plynu a ropy Irán hrozí, že môže prerušiť aj podmorské telekomunikačné káble. Saková pripomenula, že takýto scenár ani EÚ, ani Slovensko v minulosti nezažili, hoci Únia v posledných rokoch čelila sérii kríz.„Treba sa z týchto kríz poučiť, to však neznamená, že ďalšie krízy a v iných oblastiach neprídu. Vždy dôsledky takejto krízy alebo útoku či už na energetickú alebo telekomunikačnú infraštruktúru prinášajú nové dôsledky a nové opatrenia, s ktorými sa budeme musieť vyrovnať vo veľmi rýchlom časovom období,“ povedala.
