Ešte pred časom médiá o Lukášovi Machalovi písali ako o sivej eminencii na ministerstve kultúry, vykonávateľovi vôle ministerky Martiny Šimkovičovej, ale aj o tieňovom ministrovi – človeku, ktorý stojí za mnohými kontroverznými rozhodnutiami rezortu.Machala sa však spomínal aj ako kat, ktorý utína kariéry kritikov ministerky v rezorte kultúry. Ako kukláč so vzácnou bustou. A napokon aj ako novodobý Magellan, ktorý začal pochybovať, či sa dá Zem obplávať, keďže, ako upozornil, možno je plochá.Dnes však ministerka uťala kariéru Machalovi, lebo vraj stratil jej dôveru. Machala sa o tejto osudovej zmene ministerkiných emócií dozvedel na dovolenke a kolegom z denníka SME vyjadril prekvapenie. Vraj netušil, že sa niečo také stane. Pritom rátať s odvolaním by malo patriť k základnej výbave nominanta SNS.Ale toto nie je príbeh o perzekvovanom podriadenom, ktorého sa šéfka zbaví pre jeho principiálne postoje. Ani príbeh o spravodlivom zásahu nadriadeného proti človeku, ktorý rozkladal inštitúciu a presadzoval kroky nezlučiteľné s kultúrou.Keďže obaja aktéri sú s prehľadom to najhoršie, čo manažment kultúry nateraz postihlo, musíme sa zaobísť bez hrdinov. Tak ako vo väčšine prípadov, keď robí personálne zmeny vládna koalícia.