Článok pôvodne vyšiel na webe hn.czVláda Andreja Babiša prvýkrát vážne narazila. Návrh štátneho rozpočtu, ktorý počíta s ďalším gigantickým zadlžením, odmieta výrazná väčšina – až 62 percent – Čechov.
Článok pokračuje pod video reklamou
Je tu niekoľko otázok. Čo je dôvodom nečakane silného odporu? Aký veľký problém to pre českú vládu znamená? A môže z toho ťažiť opozícia? Šetrílci a škrobi?Najskôr čísla. Agentúra Median na reprezentatívnej vzorke zistila, že odpor proti zadlženiu o ďalších 389 miliárd korún (16 miliárd eur) v čase, keď Česko nečelí žiadnej kríze, je naozaj silný. Nielenže ho odmietajú takmer dve tretiny populácie, ale nové dlhy sa nepáčia ani voličom vládnych strán. Nadpolovičná väčšina voličov Motoristov a SPD odmieta podporiť dlhový ošiaľ. A najzaujímavejšie je, že aj 28 percent voličov Babišovho hnutia ANO. Takýto silný odpor voči tomu, čo Andrej Babiš presadzuje, sme medzi jeho ľuďmi ešte nikdy nezaznamenali. Aký je dôvod? Môžeme ho objaviť v národnej povahe. Česi patria tradične medzi finančne veľmi zodpovedné alebo, ak chcete, opatrné národy. V európskom porovnaní patria k národom s najrozvinutejším zmyslom pre sporenie a zároveň s jednou z najväčších averzií k dlhom. Pre ilustráciu – priemerné zadlženie českých domácností je 57 percent ročného disponibilného príjmu. Napríklad v Nemecku je to o dvadsať percentuálnych bodov viac, vo Francúzsku je dlh domácností 108 a vo Švédsku dokonca 198 percent ročného disponibilného príjmu.Toto základné nastavenie, ktoré šéf Národnej rozpočtovej rady Mojmír Hampl označuje za súčasť českej DNA, sa odráža aj v hospodárení štátu – Česko vždy patrilo, a stále ešte patrí, k najmenej zadlženým krajinám Európy.Trikrát rýchlejšie ako NemciSituácia sa však postupne mení: od roku 2019 sa Česko v pomere k HDP zadlžuje trikrát rýchlejšie ako Nemecko. A teraz chce Babišova vláda už aj tak zbesnené tempo ešte zvýšiť. Opatrným Čechom zjavne začína blikať kontrolka varujúca, že by to nakoniec nemuselo dopadnúť dobre. A začínajú to dávať najavo.Andrej Babiš je tak v prekérnej situácii. Ako správny populista sľubuje komukoľvek čokoľvek, riadi sa pritom podľa prieskumov verejnej mienky. Na to, samozrejme, potrebuje peniaze. A kde ich zohnať inak než na dlh? Teraz však prieskum ukázal, že väčšina nesúhlasí s gigantickým zadlžovaním. Čo teraz? Ako populista by sa mal Andrej Babiš riadiť podľa prieskumu a začať šetriť, ale to akosi nejde, pretože by sa dostal do rozporu s inými prieskumami, a hlavne so svojimi sľubmi. Vyzerá to, že aj populizmus má svoje limity – môže dobehnúť sám seba.Čo však znamená odpor väčšiny Čechov k babišovskému zadlžovaniu pre politiku? Bezprostredne asi nič moc. Väčšina síce odmieta dramaticky vyššie dlhy, nemusí to však ešte znamenať, že je to pre ňu to najdôležitejšie. Stále môže prevažovať množstvo iných, povedzme spotrebných motívov. Možno nakoniec, ak by otázka v prieskume znela „čo konkrétne škrtnúť, na čom by mal štát šetriť, aby sa deficit významne znížil“, na nič extra by ľudia neprišli. A to nehovoríme o tom, čo by česká spoločnosť povedala na zvyšovanie daní.Aj Babiša je možné poraziťNa druhej strane je zjavné, že Babišova pozícia nie je taká pevná, ako si premiér myslí. Ak takmer tretina jeho vlastných voličov odmieta jeho štýl hospodárenia, ktorým je hostina na dlh, narúša to obraz Babišovho elektorátu ako monolitu, ktorý dáva oligarchovi voľnú ruku a nábožne vzhliada k jeho „makaniu“, ľudovosti a štedrosti. Medzi Babišovými voličmi je zjavne významná časť ľudí, ktorí mu rozhodne všetko neodpustia. Ich podpora hnutia ANO nie je pevná a nemenná. Možno menej ako pri iných stranách, ale predsa len je podmienená.Z toho vyplýva podstatný záver pre súčasnú opozíciu. Nie je to tak, že by sa dosiaľ dominantné hnutie ANO nedalo poraziť. Časť jeho voličov len čaká na lepšiu ponuku. Čo by mala obsahovať, na to musí prísť opozícia sama. Isté však je, že súčasťou musí byť rozumné hospodárenie s ohľadom na budúcnosť.
