"Odmietam, že by na Makóa bol vyvíjaný nejaký nátlak alebo že by bol naučený, čo má vypovedať. Jeho obhajca, pán Perhács, bol prítomný pri každom dôležitom výsluchu," hovorí bývalý šéf tímu vyšetrovateľov kauzy Očistec ĽUBOMÍR DAŇKO, ktorý dnes pôsobí v Nadácii Zastavme korupciu v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou na margo argumentov Mareka Paru, Tibora Gašpara a Norberta Bödöra.
Článok pokračuje pod video reklamou
V ARÉNE s Ľubomírom DAŇKOM zaznelo:
či na Makóa vyšetrovatelia tlačili,čo sa stane, ak v kauze Kajúcnik potvrdí výpoveď o nátlaku,či sa z vyšetrovania mohli strácať dokumenty,ako sa vyvíja vyšetrovanie cesty ministra vnútra do Dubaja,prečo sú problémom kamery v policajných autách.
V kauze Očistec vypovedal bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó. Dá sa po jeho výpovedi vôbec ešte tvrdiť, že žiadna zločinecká skupina neexistovala?Budeme si musieť počkať na rozhodnutie súdu, pretože platí prezumpcia neviny. Už aj dnes môže mať verejnosť na základe výpovede Makóa, výpovede Slobodníka a ďalších dôkazov jasnú predstavu. Keď policajti začali tieto skutky vyšetrovať, nemali inú možnosť, ako celý prípad obviniť a poslať na súd. Neviem si predstaviť, že by toto polícia odmietla a nezaoberala sa tým. Čiže už dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že polícia aj prokuratúra si odviedli svoju prácu a teraz je tu súd, ktorý má o vine a nevine rozhodnúť.Môžu sa teda po výpovediach Bernarda Slobodníka, Františka Imreczeho a Ľudovíta Makóa ešte javiť nejaké pochybnosti o stretávaní špičiek polície, úplatkoch, o tom, že Norbert Bödör bol informovaný ako civilná osoba a celý tento súbor ľudí pracoval aj v prospech strany Smer?Ten spis poznám. Môj názor je, že polícia bola unesená. Nepracovalo sa v prospech občanov, ale bola tu skupina ľudí, ktorá políciu ovládala v prospech iných osôb, oligarchov. Keď bolo potrebné niekoho sledovať, tak ho sledovali, keď bolo treba niečo nevyšetrovať, tak sa nevyšetrovalo a popritom sa odovzdávali úplatky.Som rád, že Makó vypovedal. Zostal konzistentný a nezmenil výpoveď z prípravného konania. Obvinení ho, samozrejme, spochybňujú a tvrdia, že nehovorí pravdu. Na to majú právo, je to ich možnosť, ale budeme si musieť počkať. Podľa mňa ďalšie dôkazy ešte len vyjdú najavo.Spis poznáte, keďže ste boli šéfom skupiny, ktorá Očistec vyšetrovala. Čo je najzásadnejším momentom z pohľadu stredajšieho pojednávania?Pre mňa je dôležité to, že Makó naozaj trval na svojej výpovedi a označil stretávania aj odovzdanie úplatku. Bol som vedúci v pracovnej skupine Očistec, čiže vyšetrovatelia mi hovorili niektoré čiastkové veci. Jano Čurilla vznášal obvinenie asi dvakrát, mal ten spis asi tri mesiace, robil tam úkony a potom ho dokončil František Vojtuš.Tlaky na nich boli obrovské. Vieme, kto na nich každý deň útočil na tlačovkách, vyhrážal sa im a ako skončili. Bez ohľadu na to, ako toto trestné konanie dopadne a ako rozhodne súd, lebo posúdiť dôkazy je jeho úloha, tieto dôkazy mohli viesť jedine k obžalobe. Vyšetrovatelia ju dotiahli za krátky čas – za jeden rok. Ja som obvinený za jeden skutok, vyšetrovatelia sa tam vymieňajú už skoro dva a pol roka a v spise sa nedeje nič. Oni tam museli urobiť množstvo úkonov, aby to dotiahli, pred čím dávam klobúk dole.Očakávali ste, že Makó bude v takom rozsahu vypovedať a potvrdzovať všetko z prípravného konania, teda aj existenciu zločineckej skupiny tak, ako je v obžalobe?Mal aj právo nevypovedať, ale nevyužil ho. Vedel som, že vypovedať bude, pretože od samého začiatku spolupracoval. Keby nevypovedal, jeho spolupráca by sa skončila a nemohol by trvať ani na nejakých benefitoch vo veciach, ktoré ešte nemá pouzatvárané. Akonáhle by prestal spolupracovať a nepotvrdzoval výpovede, prokurátor by už v neukončených veciach nemohol prihliadať na to, že spolupracuje.Čaká ho konanie v kauze Den Braven. K Makóovej výpovedi sa vyjadrovali aj obhajcovia, ktorí ju spochybňujú skôr z procesných dôvodov. Zároveň, hovoria, že tam chýba zaznamenaný 30-tisícový úplatok pre Krajmera, bývalého šéfa Národnej protizločineckej jednotky, a tvrdia, že vypovedal pod nátlakom. Sú tieto argumenty relevantné?Nie, podľa mňa sú to len pseudoargumenty. Obhajoba sa chytá všetkého možného, na čo má plné právo. Odmietam, že by na Makóa bol vyvíjaný nejaký nátlak alebo že by bol naučený, čo má vypovedať. Jeho obhajca, pán Perhács, bol prítomný pri každom dôležitom výsluchu od samého začiatku. Každú vec mohol konzultovať so svojím obhajcom a vždy mal čas sa rozhodnúť, či ide do spolupráce.Výpovede neboli v jeden deň. Odišiel domov, vrátil sa a niekoľko mesiacov vypovedal do rôznych trestných vecí. Chápem, že mohol pociťovať akýsi nátlak, ale vysvetlím to tak, že sme ho vždy poučovali, že keď ide do spolupráce, musí povedať všetky skutky. Nemôže povedať tri a desať si nechať. To sme hovorili všetkým spolupracujúcim. Keby nám sedem skutkov zamlčal a niekto iný by o nich začal vypovedať, v tých siedmich skutkoch by sme mu nemohli dať žiadne benefity za spoluprácu.Možno si myslel, že vypovie o troch skutkoch a dosť, ale my sme sa pýtali aj na ďalšie. Keď prišiel svedok Janeba a "vybalil" korupčné skutky, kde mal byť aj Makó, opýtal som sa ho na to. Vypovedal potom úplne o všetkom. Takže chápem, že to mohol vnímať tak, že ho polícia tlačila k ďalším skutkom, ale to bolo prirodzené. Aj chystaná novela Trestného poriadku hovorí, že spolupracujúca osoba musí vypovedať o všetkej trestnej činnosti.Skrátka sme robili to, čo sa bežne robí v iných štátoch, napríklad v Taliansku. Keď sa niekto raz rozhodne spolupracovať, nemôže sa spoliehať na to, že nám ďalšie skutky nepovie.V kauze Kajúcnik sú obvinení policajti a prokurátor práve kvôli údajnému nátlaku. Makó vo výpovedi hovoril, že naňho bol vyvíjaný nátlak, kričalo sa naňho pri zadržiavaní a podobne, no zároveň povedal, že by nevypovedal, ak by naňho nátlak vyvíjaný nebol. Môže mať takéto tvrdenie, ktoré sa bude prejednávať na ďalšom pojednávaní, nejaký vplyv na to, čo povedal teraz o zločineckej skupine?Určite nie. Ani to, ako vníma ten tlak. Vysvetlil som, že mohol vnímať ako nátlak to, keď sme mu dookola vysvetľovali, že musí povedať všetky skutky, inak spolupráca nebude. No to nemožno považovať za nátlak.(zdroj: Jana Krescanko Dibáková, Tomáš Rybár)
