Vízia Slovensko 2040 z dielne Slovenskej akadémie vied (SAV) sa snaží o komplexné hodnotenie trendov s cieľom smerovať k čo najvyššej kvalite života. Tento cieľ pritom nie je abstraktný, jeho posudzovanie sa riadi metodikou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s množstvom merateľných indikátorov.
Článok pokračuje pod video reklamou
V diskusii TASR TV to povedal podpredseda SAV pre ekonomiku a legislatívu Marek Radvanský, garant Vízie Slovensko 2040.V tomto mixe je podľa neho potrebné hodnotiť ekonomické parametre štátu spolu s indikátormi kvality školstva, zdravotníctva, životného prostredia či sociálnych faktorov. „Dôležité bolo definovanie štyroch scenárov vývoja, kde sme sa snažili rôznymi prognostickými a foresightovými prístupmi identifikovať, ako sa budú vyvíjať kľúčové parametre,“ vysvetľuje Radvanský.Prvý scenár nazvali vedci Špirála úpadku, druhý Stagnácia a zaostávanie, tretí Pragmatická odolnosť a optimálny scenár Inteligentná transformácia.„Potrebujeme nový ekonomický model. Dlhodobo sme teda fungovali hlavne na zahraničných investíciách, na výrobe, na silnej priemyselnej základni. A do istej miery sa tento potenciál vyčerpal,“ povedal Radvanský.Nový ekonomický model by podľa neho mal byť postavený na výrobe s vyššou pridanou hodnotou, čo však úzko súvisí s rozvojom kvalitnejšieho školstva, zdravotníctva s vyšším dôrazom na prevenciu a životné prostredie, ale aj sociálnymi politikami štátu. „Práve prepojenosť a odborný pohľad je to, čo pridáva vízia,“ dodal.Počas šiestich mesiacov sa na príprave Vízie Slovensko 2040 podieľalo viac ako 350 expertov z akademického a podnikateľského sektora, ako aj občianskej spoločnosti. SAV zároveň zorganizovala niekoľko sérií workshopov, okrúhlych stolov a regionálnych diskusií so samosprávami.„Vízia je de facto hotová. Cizelujeme už len drobné úpravy z hľadiska posledných pripomienok,“ povedal Radvanský.Dokument je rozdelený do štyroch pilierov. Garantom piliera s názvom Kvalitný život je Martin Smatana, pilier Úspešné Slovensko má na starosti Miroslav Štefánik, Udržateľnú krajinu Richard Filčák a garantom piliera Moderný štát je Tomáš Černěnko. „Potrebovali sme spraviť proces prípravy participatívny. Potrebovali sme ísť do detailov a preto bolo treba rozdeliť úlohy do logických celkov,“ konštatoval Radvanský.Participatívnosť bola podľa neho dôležitá aj preto, aby bola vízia využiteľná aj po viacerých výmenách vlád do roku 2040. „Nie je to o tom, že my dnes dávame plán, čo spraviť v roku 2038. Hovoríme o tom, aké zmeny treba urobiť teraz, aby sme ciele mohli dosiahnuť do roku 2040,“ upozornil.Vízia je určená pre vládne rezorty, ale aj pre sociálnych partnerov a podnikateľský sektor. Po finalizácii vízie bude SAV pokračovať prípravou strategického dokumentu, ktorý by mal na Víziu Slovensko 2040 nadväzovať. „Stratégia má byť naozaj nadrezortná, nezávislá, odborná, pod záštitou akadémie vied,“ povedal Radvanský. „Vízia je ten prvý dokument, ktorý hovorí o tom, kam sa Slovensko má dostať do toho roku 2040, a stratégia už hovorí, ako,“ dodal.Stratégia je podľa neho v porovnaní s víziou náročnejšia v tom, že je konkrétnejšia a na jednotlivých návrhoch riešení môže byť menšia miera konsenzu. Obidva dokumenty však budú podľa neho otvorené zmenám, ktoré si vyžiada budúci vývoj. „Nerobíme dokument, ktorý v tomto roku vyrobíme a do roku 2040 bude vo výkladnej skrini. Vízia aj stratégie majú byť dokumenty, ktoré majú reflektovať reálny vývoj. A majú byť predmetom pravidelných revízií,“ povedal Radvanský.Dodal, že len za týchto podmienok je možné udržať dokumenty relevantné aj po dlhom čase. „Čo je kľúčové, už samotná vízia má vplyv na prípravu investičného plánu Slovenska a Národného a regionálneho partnerského plánu,“ upozornil Radvanský s tým, že vízia tak už dnes ovplyvňuje prípravu financovania strategických cieľov do budúcnosti.
