Nedávny únik dát zo serverov maloobchodného reťazca Lidl či útok hackerov napojených na ruskú tajnú službu FSB na slovenskú energetickú infraštruktúru sú ďalším dôkazom, že otázka kybernetickej bezpečnosti zasahuje prakticky do každej oblasti ľudskej spoločnosti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Expertov na kybernetickú bezpečnosť sme sa pýtali:1) Ktorú kybernetickú hrozbu považujete za najväčšie riziko pre slovenské firmy? Vnímate pôsobenie skupín, ktoré sú sponzorované nepriateľskými vládami?2) Ako zmení umelá inteligencia situáciu v kyberbezpečnosti? Prevažujú riziká alebo príležitosti?3) Sú slovenské firmy dostatočne pripravené na nové regulačné požiadavky v oblasti kybernetickej bezpečnosti (napr. NIS2)?4) Vnímate nedostatok odborníkov na kybernetickú bezpečnosť? Ako by sa mal riešiť?5) Akú jednu investíciu alebo opatrenie by ste odporučili firmám, ktoré chcú zvýšiť svoju odolnosť voči kybernetickým útokom?Na naše otázky odpovedali:Peter Hudák, Head of Corporate Security, SwanJúlius Selecký, kyberbezpečnostný architekt, EsetRoman Varga, manažér kybernetickej bezpečnosti, zdravotná poisťovňa DôveraJán Ščamba, vedúci manažér globálneho oddelenia kyberbezpečnostných technológií a vývojového centra, Siemens Healthineers SlovenskoTomáš Masný, Chief Information Security Officer pre Slovak Telekom a T-Mobile CZ1. Ktorú kybernetickú hrozbu považujete za najväčšie riziko pre slovenské firmy? Vnímate pôsobenie skupín, ktoré sú sponzorované nepriateľskými vládami?Peter Hudák, Swan: Najväčším rizikom je často prílišné sebavedomie organizácií v kombinácii s ich nízkou odolnosťou voči výpadkom. Mnohé firmy považujú svoje zabezpečenie za dostatočné, hoci ho nikdy reálne neotestovali. Skupiny podporované cudzími štátmi predstavujú osobitné riziko najmä pre kritickú infraštruktúru, keďže ich cieľom nemusí byť iba finančný zisk, ale aj špionáž alebo narušenie služieb.
