Ako by vyzeral náš parlament, keby v ňom boli ženy a muži rovní?Je rok 2026, no zastúpenie žien v Národnej rade je zúfalo nízke. Prekvitá tu mačizmus, agresivita, sexistické poznámky či sexuálne obťažovanie a o legislatívnych návrhoch sa rokuje aj v noci – bez ohľadu na poslankyne a poslancov, ktorí majú doma malé deti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Výskum organizácie Možnosť voľby ukázal, že poslankyne znášajú rôzne druhy diskriminácie a násilia, ktoré súvisia s ich ženskou identitou a znášajú ich ženy naprieč politickým spektrom, zo všetkých politických strán. Väčšina poslankýň sa tieto incidenty snaží potichu pretrpieť, takže o nich ani nevieme. ADRIANA MESOCHORITISOVÁ je politologička so špecializáciou na oblasť ľudských práv žien a spoluzakladateľka organizácie Možnosť voľby. V rozhovore vysvetľuje, ako sa problémy poslankýň odrážajú na fungovaní celej spoločnosti. Moderátorka podcastu Ľudskosť Barbora Mareková sa jej pýtala aj na stav reprodukčnej spravodlivosti na Slovensku. Adriana vysvetlí, aké prekážky musia dievčatá a ženy zdolať, ak chcú podstúpiť interrupciu pod medicínskym dohľadom, a ako to súvisí s kvalitou demokracie v ktorej žijeme.Prečo ste robili výskum o násilí a čo ste zistili?Náš výskum sa zaoberá riešením rodovo podmieneného násilia na ženách v politike. Oslovila nás česká organizácia Fórum 50 %, a spolu s nami sú v tomto projekte ďalšie štyri európske krajiny. Projekt sa volá Rozpoznať, Brániť sa, Postaviť sa. V prvom kole chceme priniesť tie dáta, lebo sme nemali žiadne dáta o tom, aká je na Slovensku situácia žien v politike, čo sa týka násilia. Od toho sa chceme odraziť, aby sme mohli formulovať opatrenia na zmenu.Čo z neho teda vyplýva?Zistili sme pomerne alarmujúce veci. Aj keď sme čakali, že prevalencia násilia bude vysoká, až takto sme to nečakali. Každá poslankyňa má osobnú skúsenosť minimálne s dvoma formami násilia a skúsenosť s násilím v online priestore uviedla každá jedna poslankyňa. Až 96 percent poslankýň sa stretlo s psychickým násilím. Najčastejšie to boli sexistické komentáre, obťažujúce alebo zastrašujúce správanie, slovné útoky. Či už išlo o útoky smerované priamo na poslankyne, alebo na ich deti a blízkych. Čo bolo obzvlášť ťažké, aj sa o tom veľmi ťažko rozprávalo: každá druhá poslankyňa zažila sexuálne obťažovanie v súvislosti so svojím poslaneckým mandátom. Ale iba 14 percent z nich podniklo aj nejaké kroky na nápravu.Pýtali sme sa aj na rodovo podmienenú diskrimináciu a s tou sa stretlo 59 percent opýtaných poslankýň. Čiže viac ako každá druhá.Priamo vo svojej strane?Áno. Pýtali sme sa aj na skúsenosť v Národnej rade, ale aj mimo nej, teda priamo v politických stranách. V Národnej rade sme sa pýtali na to, aké majú podmienky na výkon poslaneckého mandátu, a potom sme sa pozreli na to, čo sa deje v samotných politických stranách. Či majú rovnaký prístup napríklad k rozhodovacím procesom. A tam to číslo spolu vyšlo tak, že 59 percent poslankýň zažíva rodovo podmienenú diskrimináciu.V parlamente je 33 poslankýň. Koľko z nich sa zapojilo do výskumu?27 poslankýň. Úspešnosť výskumu je teda 82 percent, čo je vysoká úroveň reprezentatívnosti. Oslovili sme všetky politické strany a výskumu sa zúčastnili všetky poslankyne s výnimkou Slovenskej národnej strany.Prečo treba riešiť násilie, ktoré zažívajú práve poslankyne NR SR?Dlhé roky sme na Slovensku vôbec neotvárali tému žien v politike. Pred 15 rokmi sme sa rozprávali o rôznych bariérach, ktoré poslankyne zažívajú vôbec v prístupe do politickej arény, pretože to nemajú jednoduché a sú diskriminované. S tým súvisia aj tie dáta, ktoré sú, čo sa týka Slovenska, katastrofálne. Stále máme príliš málo žien, či už v Národnej rade, alebo v iných rozhodovacích mechanizmoch. V exekutíve je to ešte horšie. Nikdy sme nedosiahli tú magickú 30-percentnú hranicu. Akákoľvek diskriminovaná skupina, keď je zastúpená aspoň v počte 33 percent, tak už dokáže niečo presadiť. My sme to nikdy nedosiahli.Pred rokmi sme ale nevenovali veľkú pozornosť fenoménu násilia. Hovorili sme o rôznych prekážkach, ako sú mužské siete v politických stranách, to, že nechcú dávať ženy na kandidátky. Ale nepozerali sme sa na tému násilia. A posledných 5 až 10 rokov prichádzajú zistenia z celého sveta, nielen zo strany feministických mimovládnych organizácií, ale aj organizácií Spojených národov či Európskej komisie, ktoré poukazujú na epidemický nárast násilia na političkách.A ukazuje sa, že sa to za tie roky stalo jednou z kľúčových bariér vstupu žien do politiky, alebo do rôznych rozhodovacích pozícií. Je to zároveň niečo, čo ženy najviac odrádza od vstupu do politiky. To je jedna zásadná vec. A druhá zásadná vec je, že je to porušením základných ľudských práv. Ak zažívate násilie v súvislosti s výkonom svojej funkcie, tak niečo nie je v poriadku. A myslím si, že spoločnosť má urobiť všetko pre to, aby násiliu zabránila. Ale opakujem, je to jeden z kľúčových mechanizmov, ako vylučovať ženy z účasti na správe vecí verejných.Pozrela som si tlačovku, kde ste boli vy a aj niektoré z poslankýň. A spomínali, že násilie blokuje významné kapacity ich asistentského aparátu. Asistentstvo musí otvárať listy s násilným obsahom, čítať a blokovať komentáre, maily, sexistické narážky, vyhrážky smrťou, zatiaľ čo ich mužskí kolegovia a ich asistentstvo trávi tento čas legislatívnou činnosťou. V parlamente je málo žien a ešte aj ich čas sa míňa na zdolávanie násilia, takže niečo tu ozaj nie je v poriadku.Tá miera nenávisti a násilia, ktoré musia ženy v politike znášať naozaj vedie k preťaženosti aj ich samotných, aj ich personálu. Ale čo je pre mňa ešte horšie, je, že to často vedie k autocenzúre. Političky spomínali, že o niektorých témach prestali naplno rozprávať. Alebo že sa začínali vyhýbať sociálnym sieťam, že spravovanie sociálnych sietí nechali na svoje asistentstvo.Keďže Možnosť voľby pracuje v oblasti reprodukčných práv a reprodukčného zdravia pre mňa bolo najhoršie, počuť, že práve keď poslankyne obhajovali reprodukčné práva, reprodukčné zdravie a ostatné ľudskoprávne témy, tak zažívali obrovskú vlnu nenávisti. A viaceré poslankyne sa pristihli pri tom, že odvtedy prestali otvárať tému interrupcií. Čiže to je jedna rovina, že nám unikajú tieto témy. Ja ako politologička dlhé roky pracujem priamo s političkami a poskytujem im rôzne analýzy, argumentácie, snažíme sa presadiť zmeny, aby sme odstránili diskrimináciu žien. A práve ony sú nositeľkami tých ľudskoprávnych tém. Nie toľko muži politici. A práve tie ľudskoprávne témy vzbudzujú v spoločnosti obrovskú vlnu nenávisti. Či už sa to týka reprodukčných práv, násilia páchaného na ženách, alebo ochrany LGBTI+ ľudí. Všetky tieto takzvané výbušné témy majú často za nositeľky ženy poslankyne.A spoločenská škoda spočíva v tom, že keď takéto ženy nebudú v politike, tak práva žien nebude mať kto obhajovať, alebo nebude dostatok ľudí, ktorí ich budú obhajovať, vrátane rodovej rovnosti.A tie príklady násilia sú aké? Sú rôzne. Niektoré formy zasahovali nielen poslankyne, ale aj ich rodiny, ich blízkych. Dostávali odkazy ako: zabijem tvoje deti a potom teba, aby si trpela. Alebo: želám ti, aby si mala nádor na maternici a umierala pomaly strašnou smrťou.Šokovali ma prípady, keď takéto niečo poslankyne zažili od kolegov v Národnej rade. Akoby to v tom maskulínnom prostredí bolo normalizované, že kolegyňu niekto plesol po zadku a vyjadruje sa k tomu, ako vyzerá. Listy dostávajú buď ony, alebo aj ich rodičia. Poslankyne veľmi ťažko znášajú, keď tie listy otvoria ich rodičia. Že majú napríklad iné bydlisko a teraz tie listy prídu k ich rodičom. A rodičia ich otvárajú a čítajú, aké strašné veci to sú. Alebo keď sú deti vystrašené. Napríklad sme tam mali útoky, keď jednej poslankyni ráno alebo v noci prišli policajti, lebo bola nahlásená bomba. A to dieťa bolo absolútne vystrašené, nevedelo, čo sa deje.Čiže od tých verbálnych útokov cez sexuálne obťažovanie a vyhrážanie sa až po odopieranie. Napríklad ekonomické násilie sme tiež sledovali, od odopierania zdrojov, na ktoré mali poslankyne nárok, napríklad pri služobných cestách, alebo jednej zabudli a potom to vôbec neriešili, nevyplatili daňový bonus. Jednej z nich prišiel do pošty ejakulát v kondóme. Otvorila to jej asistentka.Poslankyne nám posielali screenshoty svojich profilov aj schránok. A miera nenávisti bola šokujúca. Ale aj to, že vám niekto poškriabe auto, buchne do vás, ničí váš majetok, až vás fyzicky ohrozuje, že vás kolega chytí a neustále sa do vás naváža. Kondóm s ejakulátom spomínala na tlačovke poslankyňa Jana Bittó Cigániková a povedala tiež, že o tom doposiaľ nechcela hovoriť verejne, lebo keď hovorí takéto veci verejne, odovzdáva inšpiráciu ďalším násilníkom a bude sa to zrejme opakovať. Poslankyňa Beáta Jurík, ktorá stála za ňou, tomu prikyvovala. Čiže toto je druhá úroveň problému, že o ňom poslankyne nemôžu otvorene hovoriť. Z výskumu vyplýva aj to, že pri sexuálnom obťažovaní podniklo formálne kroky len 14 percent obetí. Na čo to poukazuje?Poukazuje to na to, že nemáme systém ochrany. Preto sme robili aj ten výskum. My sme to predpokladali, lebo poznáme tú politickú scénu a poznáme, aké sú nastavené mechanizmy. Vždy je to tak, že čím máte lepšie postavenú ochranu, tým vyššie percento ľudí ohlási násilie a niečo s ním robí. Čiže poukazuje nám to na to, že nemáme, či už v samotnom parlamente, dobrý systém nahlasovania a riešenia tých prípadov. A to sa netýka len parlamentu, ale napríklad aj orgánov činných v trestnom konaní. Takže tam pred nami stojí veľký kus práce. Potrebujeme meniť etický kódex, a nielen to. Aj samotné politické strany majú rôzne nastavené tie ochrany, teda či sa vôbec zaoberajú tým, ako ochránia poslankyne, ktoré v tomto prípade čelia vyššej miere násilia ako muži.Organizácia Možnosť voľby funguje už okolo 25 rokov. Zaoberá sa právami žien a sústredíte sa najmä na oblasť reprodukčných práv. Z môjho pohľadu ste boli vždy scitlivené v tom, ako nás ovplyvňuje ekonomická a spoločenská trieda, v ktorej sa nachádzame. A že ak chceme spravodlivú spoločnosť, tak musíme posilňovať postavenie žien aj z tých nižších, aj najnižších tried, aby sme boli slobodné. Tento raz ste sa ale zamerali vyslovene na ženy v privilegovanej pozícii: poslankyne majú kontakty, nadštandardný plat, politickú moc. Prečo, a čo z toho majú ostatné ženy?Pokiaľ ženy nebudú zastúpené v politike, mnohé témy, o ktorých sme teraz hovorili, nebudú v parlamente riešené. My sme, samozrejme, nerezignovali na iné ženy a popritom robíme aj na ostatných projektoch, kde sa venujeme ženám, ktoré sú chudobné, snažíme sa im pomáhať. A vždy poukazujeme aj na sociálnu nerovnosť a na chudobu žien. Ale tento raz sme si povedali, že je potrebné ukázať, že toto je jedna z kľúčových bariér, prečo ženy nemajú zastúpenie a nemajú svoj hlas. Ak nemáte svoj hlas, tak mnoho tých tém nie je naozaj tematizovaných. Ženy sú zatlačené do úzadia a znova sa reprodukuje stereotyp, že politika je pánske huncútstvo a že ženy by mali byť doma. Vo výskume sa nám ukázalo napríklad aj to, že najviac útokov znášajú poslankyne matky. Dostávajú otázku, prečo sú v Národnej rade, a nie doma s deťmi. A tu je tá rodová podmienenosť úplne jasná. Násilie sme videli napríklad aj u bývalej prezidentky pani Čaputovej. Je to jeden z tých príkladov, keď sa ženy, ktoré sú úžasné v mnohých témach, aktívne stiahnu z verejnej politiky. A ani jedna inštitúcia doposiaľ na to nereagovala, hoci to bolo všetko medializované - či už príklad pani poslankyne Plávakovej, alebo Čaputovej. Mne váš výskum príde aj ako zaujímavý príspevok do debaty o polarizácii. Za opak polarizácie u nás považujeme súdržnosť a tú si často predstavujeme ako výsledok morálnych a politických kompromisov. Myslíme si, že treba zľaviť zo svojich hodnôt a dohodnúť sa s ľuďmi z krajnej pravice, s ľuďmi, ktorí chcú čo najmenší štát, či s ľuďmi, ktorí chcú oberať ženy o práva. Vy ste ale ukázali aj trocha inú cestu: na vašej tlačovke stáli vedľa seba poslankyne naprieč politickým spektrom, z opozície aj z koalície, feministky aj konzervatívne ženy, ktoré spoločne zdieľali svoju žitú skúsenosť s cieľom poukázať na násilie. Vnímate to ako možný spôsob stavania mostov?Podľa toho, o ktoré témy ide. Pri reprodukčných právach by sa nám to takto asi nepodarilo. Ale od začiatku som mala myšlienku, že urobíme tlačovú konferenciu tak, aby sme spájali političky. Aj sme to odhadovali a hovorila som im to spolu s mojou kolegyňou Kristínou Gotthardovou, keď sme viedli výskumné rozhovory. Už vtedy sme im vopred hovorili, že by sme boli veľmi radi, keby sa dokázali političky postaviť a prehovoriť nielen o svojej skúsenosti, ale spoločne sa pokúšať hľadať tie riešenia.Chceli sme ukázať, že násilie sa deje naprieč politickými stranami a že je ilúziou myslieť si, že v niektorej politickej strane k násiliu nedochádza, alebo že v inštitúcii, ktorá je tak rodovo zaťažená ako Národná rada Slovenskej republiky. A vlastne všetky inštitúcie sú rodovo zaťažené. Chceli sme ukázať, že áno, môžeme sa spoločne postaviť proti násiliu, že toto je možno tá téma, ktorá môže spájať ľudí. A nemyslím len ženy z politického spektra. Pre nás je dôležité, aby spájala aj mužov, pretože násilie, ktoré političky zažívajú, zažívajú väčšinou od mužov, a práve muži sa musia stať aj tými výraznými postavami, ktoré povedia nie násiliu na političkách. Ale to už predbiehame, budeme to robiť v ďalších fázach nášho projektu. Pokiaľ ide o tú polarizáciu, ak sa dokážeme na niektorých témach zhodnúť, tak si myslím, že toto bola tá vec: že násilie na ženách, na političkách, je neprijateľné a že všetci musíme niečo urobiť pre to, aby skončilo.
