Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pristúpila k zavedeniu ďalšej rozsiahlej vlny ciel, ktorá nahrádza doterajšiu plošnú desaťpercentnú globálnu colnú sadzbu.Táto zmena prichádza bezprostredne pred koncom platnosti doterajších colných pravidiel. Informoval o tom denník The Guardian.
Článok pokračuje pod video reklamou
Nové clá začnú platiť o polnoci washingtonského času, teda o 6.00 h SELČ, keď vyprší predchádzajúce dočasné desaťpercentné clo.Nový colný bič na 80 štátovAmerický obchodný splnomocnenec Jamieson Greer oznámil, že Spojené štáty uvalia clá vo výške od 10 do 12,5 percenta na viac ako 80 svojich najvýznamnejších obchodných partnerov.Washington sa v tomto prípade odvoláva na paragraf 301 zákona o obchode z roku 1974, ktorý umožňuje postihovať štáty tolerujúce nútenú prácu.Greer v oficiálnom vyhlásení uviedol, že cieľom tohto kroku je napraviť deformácie v medzinárodnom obchode a zakročiť proti porušovaniu ľudských práv, čo by malo v konečnom dôsledku zlepšiť podmienky pracujúcich na celom svete.Zároveň vyjadril spokojnosť s partnermi, ktorí už stihli zaviesť vlastné reštrikcie na importy spojené s nútenou prácou.Na krajiny, kde je legislatívny stav z pohľadu USA viac uspokojivý, Spojené štáty uvalia desaťpercentné clo. Patria medzi ne členské štáty Európskej únie, Británia či Kanada. Pre ostatné krajiny bude platiť clo vo výške 12,5 percenta.Niektoré tovary dostali z nových ciel výnimku. Ide napríklad o ropu, plyn či hnojivá. Clá sa nevzťahujú ani na tovar, na ktorý sa vzťahujú sektorové clá.Súdna stopka a inflačné sporyTrump so svojou agresívnou obchodnou stratégiou dostal po prstoch, keď Najvyšší súd USA vyhlásil časť pôvodných ciel za protiprávnu.Ako dočasné riešenie vtedy administratíva zaviedla plošné desaťpercentné clo na väčšinu svetového dovozu, ktorého platnosť sa však končí.Zatiaľ čo Biely dom dlhodobo obhajuje protekcionizmus ako nástroj na obnovu domáceho priemyslu a podporu zamestnanosti, oponenti upozorňujú na riziko celoplošného zdražovania.Spotrebiteľské ceny v USA začiatkom roka dosiahli trojročné maximum. Greer však pred senátormi odmietol, že by za týmto rastom stála vládna colná politika.Na priamu otázku demokratickej senátorky Elizabeth Warrenovej, či clá zvýšili finančné zaťaženie amerických rodín, odpovedal záporne a argumentoval poklesom jadrovej inflácie (očistenej o energie a potraviny) na medziročných 2,6 percenta.Napriek tomu zostáva celková hladina inflácie v krajine o niečo vyššia, než bola na konci funkčného obdobia Joea Bidena.
