Autorka je bývalá manažérka spoločnosti Meta, ktorá sa po odchode rozhodla vystúpiť ako whistleblowerka. Dnes sa venuje ochrane detí v online prostredí.Keď som v roku 2009 nastúpila do Facebooku, verila som poslaniu, ktoré jeho zakladateľ Mark Zuckerberg hlásal: spájať ľudí a posilňovať ich postavenie na celom svete. Dnes už vieme, ako to dopadlo.
Článok pokračuje pod video reklamou
Meta, materská spoločnosť Facebooku, Instagramu a WhatsAppu, sa sústreďuje predovšetkým na maximalizáciu používateľskej angažovanosti. Výsledkom sú platformy, ktoré ľudí robia závislými, podnecujú hnev, šíria dezinformácie a prehlbujú spoločenskú polarizáciu.Vo Facebooku som pracovala pätnásť rokov, kým som sa rozhodla vystúpiť ako whistleblowerka. Sedela som pri stole, kde inteligentní ľudia navrhovali a propagovali funkcie podporujúce nutkavé používanie – nekonečné posúvanie obsahu, automatické prehrávanie videí či algoritmicky zostavované príspevky. Tieto riešenia nevznikli náhodou. Boli navrhnuté zámerne s jediným cieľom – maximalizovať zisk.Našťastie si svet čoraz viac uvedomuje, aké škody sociálne siete spôsobujú, najmä mladým ľuďom. Začiatkom júla odovzdal nezávislý expertný panel predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej záverečnú správu o tom, ako lepšie chrániť deti na internete. Európska komisia by mala po letných prázdninách predstaviť legislatívny návrh.Preukážte bezpečnosť platforiemKým viaceré členské štáty EÚ chcú zaviesť plošný vekový zákaz používania sociálnych sietí, expertná správa odporúča iný prístup – zakázať priamo toxické prvky ich dizajnu. Takýto postup podporuje vedecký konsenzus aj verejnosť. Ak chcú vlády skutočne chrániť deti, mali by od prevádzkovateľov sociálnych sietí vyžadovať, aby ešte pred vstupom na trh pre tínedžerov preukázali bezpečnosť svojich platforiem. Presne tak, ako to už dnes musia robiť výrobcovia potravín či automobilov.Plošné vekové zákazy vychádzajú z predstavy, že návykové sociálne siete sú jednoducho nevyhnutnosťou. Nie sú. Sú výsledkom dlhoročného lobovania technologických firiem a neochoty vlád regulovať ich. Navyše takýto prístup nefunguje. Máš menej ako šestnásť? Nemáš FB účetAustrália bola prvou krajinou na svete, ktorá vlani v decembri zakázala osobám mladším ako šestnásť rokov vlastniť účet na sociálnych sieťach. Správa tamojšej komisárky pre elektronickú bezpečnosť z marca však odhalila vážne nedostatky pri presadzovaní zákona. Neznížil sa ani počet prípadov kyberšikany či zneužívania intímnych fotografií. Ešte v apríli malo aktívny účet na sociálnych sieťach viac ako polovica detí vo veku od 12 do 15 rokov.Austrália preto začala zameriavať pozornosť aj na toxické prvky dizajnu, pri ktorých sa preukázalo, že poškodzujú zdravie a psychickú pohodu detí. Podobne si aj Kanada, Španielsko, Brazília či Nemecko čoraz viac uvedomujú, že zodpovednosť za bezpečný dizajn platforiem musia niesť technologické spoločnosti.Aj ďalšie vlády by sa mali sústrediť na zákaz prvkov dizajnu, ktoré deťom škodia, a následne od technologických firiem vyžadovať dodržiavanie prísnych bezpečnostných štandardov overovaných nezávislými subjektmi. Takýto prístup, označovaný ako bezpečnosť už v návrhu (safety by design), podporilo petíciou viac než 170 organizácií. Britské charitatívne organizácie už zároveň predstavili návrhy, ako by takéto štandardy mohli vyzerať.Bezpečnosť už v dizajnePodporu má tento prístup aj u verejnosti. Nedávny prieskum v piatich európskych krajinách ukázal, že tri štvrtiny opýtaných chcú, aby sociálne siete fungovali na princípe bezpečnosti už v návrhu. To znamená, že deťom by mali byť neprístupné dovtedy, kým ich prevádzkovatelia nepreukážu, že sú bezpečné.Diskusia sa medzitým presunula aj na súdy. Vo februári Európska komisia upozornila TikTok, že ak nezmení svoj návykový dizajn, hrozí mu pokuta až do výšky šiestich percent ročného obratu. Nedávne predbežné rozhodnutie Komisie zároveň konštatovalo, že Meta dostatočne neposúdila riziká závislosti spôsobené nekonečným posúvaním obsahu a technikami na udržiavanie pozornosti používateľov, čím podľa Komisie porušila Akt o digitálnych službách (DSA).V Spojených štátoch medzitým štyri štáty žiadajú od spoločnosti Meta odškodné vo výške 1,4 bilióna dolárov za to, že Facebook a Instagram navrhla tak, aby na nich mladí používatelia boli závislí.Ďalšou reformou, za ktorú sa oplatí bojovať, je interoperabilita. Ak by si sociálne siete medzi sebou vymieňali údaje, používatelia by mohli prejsť na bezpečnejšie platformy bez toho, aby prišli o svoje kontakty. Neboli by tak uväznení na sieti len preto, že ju napríklad kúpil krajne pravicový miliardár a premenil ju na liaheň extrémizmu.Pokuty iba bežný nákladV konečnom dôsledku však všetky reformy závisia od toho, či budú existovať účinné mechanizmy na ich presadzovanie. Vlády sa doteraz pokúšali regulovať sociálne siete prostredníctvom dobrovoľných záväzkov alebo zákonov, ktoré za porušenie pravidiel ukladajú pokuty, ako je to v Austrálii. Lenže pre najziskovejšie firmy sveta môžu byť aj vysoké pokuty iba ďalšou položkou v nákladoch na podnikanie. Sankcie preto musia byť natoľko závažné, aby ich nebolo možné jednoducho započítať medzi bežné náklady.Európa, ktorá už viackrát ovplyvnila podobu globálnej regulácie, má teraz príležitosť stať sa lídrom pri vytváraní účinných a zmysluplných pravidiel na ochranu detí v online priestore. Povzbudivé je, že Ursula von der Leyenová – ktorá napriek varovaniam odborníkov väčšinu uplynulého roka presadzovala plošný vekový zákaz – teraz naznačila zmenu kurzu. Pri predstavení záverečnej správy nezávislého expertného panelu vyhlásila, že „európskym pravidlom je bezpečnosť už v návrhu“.Správa síce odporúča aj vekové obmedzenia, chápe ich však len ako dočasné riešenie, kým budú odstránené návykové a škodlivé prvky dizajnu sociálnych sietí. Zároveň presúva dôkazné bremeno z regulátorov na technologické firmy – práve ony majú preukázať, že ich platformy sú bezpečné.Európa má náskokEurópska únia pritom už má v tejto oblasti náskok. Akt o digitálnych službách (DSA) vytvoril právny základ aj dôkaz, že prístup založený na bezpečnosti už v návrhu môže fungovať. Expertný panel vo svojej správe pripomína nedávne kroky Európskej komisie proti TikToku pre jeho návykové funkcie, ako aj prebiehajúce konania voči Snapchatu, X/Groku a Mete.Keďže sa politická nálada mení, Európska únia by teraz mala princíp bezpečnosti už v návrhu zakotviť priamo do legislatívy a uznať ho za jediné životaschopné riešenie pre sociálne siete, ktoré vznikali bez ohľadu na škody, aké môžu spôsobovať. Znamená to rozšíriť tento prístup v pripravovanom Akte o digitálnej spravodlivosti (Digital Fairness Act), ktorý by mala Komisia predstaviť ešte tento rok, namiesto kozmetických úprav existujúcich pravidiel.Ak sociálna sieť príde o nekonečné posúvanie obsahu, predvolené nastavenia maximalizujúce používateľskú aktivitu a neustále upozornenia, bude pre mladých ľudí s veľkou pravdepodobnosťou oveľa bezpečnejšia. Naopak, vekový zákaz nemení samotnú platformu – iba odkladá jej škodlivé účinky. Prístup založený na bezpečnosti už v návrhu by obmedzil kontakt detí a tínedžerov s produktom, pri ktorom už bolo preukázané, že im škodí, a zároveň by zmenil motivácie na trhu tak, aby vytvoril priestor pre bezpečnejšie alternatívy.Európska únia vyžaduje, aby väčšina výrobkov uvádzaných na jej trh bola zo zákona bezpečná. Sociálne siete by nemali byť výnimkou.Copyright: Project Syndicate, 2026.www.project-syndicate.org
