Rozhovor pôvodne vyšiel na webe hn.czTáto farmaceutická spoločnosť si udržiava v sektore unikátne postavenie – hoci jej ročný obrat dosahuje takmer tridsať miliárd eur, stále je stále v rukách rodiny zakladateľov a nie je kótovaná na burze. Aj preto nemusí byť pre laickú verejnosť taká známa ako iné značky typu Bayer, Pfizer, Johnson & Johnson, Novo Nordisk, Roche či Novartis.
Článok pokračuje pod video reklamou
Argentínsky manažér DIEGO BASSO vedie českú pobočku nemeckej farmaceutickej spoločnosti Boehringer Ingelheim od februára 2025. V rozhovore pre české Hospodárske noviny vysvetľuje, prečo je pre firmu výhodou nebyť na burze, ako môže umelá inteligencia pomôcť s vývojom liekov, aj zdravotníkom, a čo môže s európskym trhom s liekmi urobiť americký tlak.Na čele českej pobočky stojíte rok a pol. Ak sa pozrieme na globálne výsledky spoločnosti za rok 2025, ako vyzerajú vaše hlavné obchodné čísla?Bol to pre nás veľmi úspešný a z pohľadu čísel solídny rok. Celosvetovo sme dosiahli čisté tržby vo 27,8 miliardy eur. Dôležitým ukazovateľom je pre nás aj to, že našu liečbu dostalo asi sedemdesiat miliónov ľudí po celom svete. Zamestnávame päťdesiatštyri tisíc ľudí a naše produkty sú dostupné v sto päťdesiatich štátoch. V Českej republike mámem vyše sto zamestnancov pre obe naše divízie, teda humánne lieky aj veterinárnu časť.Farmácia je sektor postavený na inováciách. Akú veľkú časť tržieb dávate do vývoja?Vlani sme do výskumu nových liekov investovali 6,4 miliardy eur, teda približne 23 percent našich tržieb. Je to veľmi konkurencieschopné číslo, pri ktorom sledujeme rastúci trend. Referenčná hodnota v našom odvetví sa pohybuje okolo dvadsať percent, sme teda nad týmto priemerom.Boehringer Ingelheim je unikátny tým, že nie je kótovaný na burze. V čom to má výhody a v čom nevýhody?Za mňa je to hlavne výhoda, pretože nám umožňuje uvažovať v oveľa dlhšom časovom horizonte. Nie sme pod tlakom, aby sme každý štvrťrok vykazovali výsledky pre akcionárov. Veríme v riešenia pre celé generácie, čo znamená, že nemusíme robiť zbytočné krátkodobé obete na úkor stratégie. Rodina zakladateľov je navyše stále prítomná, viditeľná a ľudia vo firme k nej majú prístup.Z pohľadu trhu môže byť nevýhoda zrejmá: nemáme možnosť získavať kapitál prostredníctvom akciového trhu tak rýchlo a v rovnakej miere ako verejne obchodované spoločnosti. Napriek tomu sa nám darí financovať a uskutočňovať množstvo kľúčových strategických projektov, vrátane projektov s potenciálom zásadne posunúť možnosti liečby v budúcnosti.Ako vyzerá vaše výskumné portfólio? Na ktoré oblasti sa teraz najviac zameriavate?Náš výskum je najsilnejší v histórii firmy. Máme rozpracovaných viac ako osemdesiat aktívnych výskumných projektov naprieč Európou, Spojenými štátmi a Áziou, vyvíjame približne päťdesiat nových molekúl. V najbližších dvanástich až osemnástich mesiacoch očakávame začatie pätnástich nových klinických štúdií vo fázach II a III (pokročilé stupne testovania, ktoré slúžia na definitívne overenie účinnosti, bezpečnosti a správneho dávkovania lieku pred konečným schválením na bežné použitie – pozn. red.). Veľmi silní sme v oblasti ochorení srdca, obličiek a metabolických chorôb, ako je obezita alebo zdravie pečene, aktívni sme tiež v oblasti zápalových a respiračných ochorení. Vraciame sa aj k onkológii, čo je naša veľká priorita.Obezita je dnes obrovským trhom. Aký je váš prístup v tejto oblasti?Obezitu nevnímame iba ako „číslo na váhe“, ale ako chronické ochorenie metabolizmu, s ktorým súvisia závažné zdravotné komplikácie, ako je diabetes 2. typu, ochorenia srdca alebo pečene. Náš výskum sa preto nezameriava len na znižovanie hmotnosti, ale aj na zlepšenie metabolického zdravia, najmä zdravia pečene. Veľmi sa to nevie, ale takzvaným stukovatením pečene trpí až sedemdesiatpäť percent obéznych ľudí. Prvé výsledky našej rozsiahlej štúdie Synchronize boli tento mesiac úspešne publikované na najprestížnejšej konferencii Americkej diabetologickej asociácie.Koľko času a peňazí stojí cesta lieku k pacientovi?Medicínsky výskum je nesmierne zložitá a riziková disciplína. Od prvotného nápadu k pacientovi to trvá desať až pätnásť rokov. Je za tým obrovské množstvo úsilia a investícií rádovo v miliardách eur s veľmi neistým výsledkom. Úspešná je v priemere len jedna z desaťtisíc možných molekúl.
