Držiteľ Nobelovej ceny za mier a bývalý poľský prezident Lech Wałęsa si myslí, že Péter Magyar robí chybu. „Spýtal som sa premiéra, koľko ľudí z bývalého režimu už dal zavrieť do väzenia. Odpovedal, že ani jedného. Povedal som mu, že to je veľká chyba,“ povedal novinárom Wałęsa v čase, keď maďarský premiér závratnou rýchlosťou a ráznosťou rozoberá autokratickú pevnosť budovanú Viktorom Orbánom.Na rozdiel od Wałęsu mnohí pozorovatelia zmien v Maďarsku sú opatrnejší a čelia ťažkým dilemám v tom, ako hodnotiť odsúhlasené zmeny ústavy a spôsob, akým sa Péter Magyar zbavuje Orbánových zabetónovaných ľudí.Nehovorím len o ústavných právnikoch, diplomatoch a novinároch, ktorí tieto zmeny sledujú s vedomím, že mantinely, ktoré sa dnes nastavujú, môžu presahovať hranice jednej krajiny.Aj bežní čitatelia a voliči na Slovensku sa snažia pochopiť, či sa dá v skutočnosti vymeniť skorumpovaná vládnuca vrstva spoločnosti bez toho, aby zmeny porušovali demokratickú ústavnú prax. A do akej miery je želanie masy „Orbán do basy“ relevantné pre kroky demokratickej vlády.
Článok pokračuje pod video reklamou
Mafiánsky štátK pochopeniu situácie, ktorej čelí vláda Magyara, je potrebné vnímať, že v najvplyvnejších a najdôležitejších pozíciách v Maďarsku sa zabarikádovali ľudia, ktorí svoju kariéru dlhujú Orbánovi. Slúžili mu a za túto službu získavali rôzne výhody.Nejde len o jednotlivcov, ale o fungujúcu sieť takzvaného hlbokého štátu: ľudí a inštitúcií, ktoré môžu jednotlivo aj spoločne brzdiť zmeny a reformy. Nie je úplne možné čakať, že sa prirodzene vymenia, keďže Fidesz im zmenou zákona predĺžil mandáty na deväť až dvanásť rokov, teda na viac volebných období.Po voľbách, napriek tomu, že Fidesz sa ako politická strana fakticky rozpadá, zostáva aj ekonomická moc v rukách systému vybudovaného Orbánom, ktorý ako prvý sociológ Bálint Magyar nazval mafiánskym štátom.Tento systém sa opieral o zhovievavosť justície, ktorá kroky a vôľu Orbána legitimizovala. Inštitúcie, ktoré majú kontrolovať súlad zákonov a politických krokov s ústavou a právom – prokuratúra, Ústavný súd či Kúria (Najvyšší súd) – sa tvárili, že účelovo vyrobené zmeny ústavy a zákony sú v poriadku, že korupcia neexistuje a v politickej súťaži sú všetci rovnocenní. Dnes na Ústavnom súde nesedia žiadni sudcovia, ktorých by nebol dosadil Viktor Orbán.Sú tu aj ďalšie mocenské poistky: trojčlenná Rozpočtová rada, ktorá môže vetovať rozpočet, Štátny kontrolný úrad, ktorý môže bez súdneho preskúmania pokutovať politické strany či občianske organizácie, investičné fondy s nejasnými zdrojmi, nadácie Fideszu spravujúce kultúru a univerzity, ale aj mediálny systém, v ktorom desiatky televízií a rádií zostávajú stále pod vplyvom vládnej moci.Keď "nezávislé" je závisléPlatí síce pravidlo, že vládna moc by nemala zasahovať do fungovania nezávislých inštitúcií a súdnej moci, ale ako sa vysporiadať so situáciou, keď tieto už vyše desaťročia nezávislé nie sú?Počúvam a dokonca aj ja si kladiem otázky: Do akej miery by napríklad sudcovia Ústavného súdu dosadení Orbánom brzdili vládu Magyara pri presadzovaní reforiem, ktoré sú nevyhnutné na dodržanie volebných sľubov? Fungovali by ako Orbánove nášľapné míny?Čo ak pochopia, že už nemusia byť lojálni Orbánovi? Dalo by sa im potom veriť, že budú konať nezávisle? A zostala by im morálna autorita rozhodovať o ústavnosti, keď boli súčasťou systému, ktorý prispel k oslabeniu právneho štátu? Dokázal by Magyar obnoviť prvky právneho štátu a odblokovať miliardy eur z EÚ aj s ľuďmi, ktorých do systému dosadil Fidesz?
