O žiadnej veľkej rekonštrukcii vlády nevie, ani o nej neoficiálne nepočul. Ak by však po letných prázdninách prišlo k nejakým zmenám na postoch ministrov, bude to spôsobené skôr záujmom presunúť sa mimo vlády.

Článok pokračuje pod video reklamou

Povedal to prezident Peter Pellegrini v relácii V politike na TA3.Menoval pritom ministra financií Ladislava Kamenického zo Smeru, o ktorom sa už dlhšie špekuluje, že má záujem odísť do Národnej banky Slovenska. Spomína sa post viceguvernéra.„To musí povedať on,“ reagoval Pellegrini na otázku, či môže potvrdiť, že Kamenický má o tento post záujem.V rámci zmien vo vláde sa ešte očakáva odchod ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý je nominantom SNS. Predseda SNS Andrej Danko, ktorý požadoval jeho odchod, dostal od premiéra Roberta Fica termín 30. septembra, dokedy sa majú s Tarabom snažiť urovnať vzájomné napätie. Ak sa tak nestane, premiér Tarabu odvolá.Pellegrini povedal, že premiér zatiaľ za ním nebol s návrhmi mien Tarabovho nástupcu a neočakáva, že sa tak stane ešte počas leta.Ako možného nástupcu Tarabu spomínajú predstavitelia SNS štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia Filipa Kuffu. Pellegrini nechcel pri jeho mene povedať, či by s ním ako s nominantom na post ministra súhlasil.„Budem sa k nim (k menám, pozn. red.) vyjadrovať, až keď ich premiér prinesie,“ povedal.Pri voľbe poštou ho vyrušuje SNSZa neúspech referenda, ktoré iniciovali Demokrati a konalo sa uplynulú sobotu, Pellegrini zodpovednosť necíti. Reagoval tým na verejnú kritiku, že ho vyhlásil na prvý prázdninový víkend. Referendum sa s účasťou 16,3 percenta stalo referendom s najnižšou účasťou od zmareného referenda o vstupe do NATO v roku 1997.„Konal som v zmysle ústavy a zákonov,“ povedal prezident.Parlament odsunul schválenie zrušenia voľby poštou zo zahraničia na septembrovú schôdzu, pretože dohodu koaličných strán skomplikovala požiadavka SNS.V strane podmieňovali hlasovanie za zákon ako celok tým, že sa zvýši kvórum pri krúžkovaní kandidátov do parlamentných volieb zo súčasných troch percent na osem percent. Táto ich požiadavka narazila na troch poslancov okolo ministra športu Rudolfa Huliaka, ktorí boli proti.Pellegrini povedal, že aj jeho vyrušuje požiadavka SNS na zvýšenie kvóra pri krúžkovaní z troch na osem percent. Návrh zákona o zrušení voľby poštou zo zahraničia, ktorý presadzovali najmä poslanci Smeru, tiež nepovažuje za prioritu.„Nemyslím si, že je to top téma, ktorou by sme sa dnes mali zaoberať,“ povedal.Pellegrini sa vyjadril aj k zámeru koaličného Smeru odvolať podpredsedu parlamentu Martina Dubéciho z PS ako odplatu za to, že najsilnejšia opozičná strana sa snažila odvolať obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara zo Smeru.„Nemám rád riešenie tzv. zub za zub,“ povedal Pellegrini.Nepomôžu ani iníPellegrini očakáva od návrhu rozpočtu verejných financií na ďalší rok prorastové opatrenia. „Slovensko musí naštartovať ekonomiku a reálne investovať,“ zdôraznil prezident. Súčasťou rozpočtu podľa neho musia byť i peniaze na dostavanie nemocníc.Tohtotýždňový samit NATO v Ankare označil prezident za konštruktívny a obhajoval pritom Slovensko za postoj, že sa nebude podieľať na vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine v objeme 70 miliárd eur.Podobný postoj ako Slovensko zaujalo podľa neho aj Maďarsko a Česká republika a zdôraznil, že pomoc Ukrajine zostáva na individuálnom rozhodnutí členských krajín.Na samite v Ankare americký prezident Donald Trump tiež navrhol, aby sa členské krajiny dohodli na navýšení výdavkov na obranu na objem päť percent HDP ročne.„Nie je dôležité percento, ale kvalita výdavkov,“ reagoval Pellegrini.S Pellegrinim boli v Ankare minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) a minister obrany Robert Kaliňák (Smer).Pellegrini sa vyjadril aj k zloženiu delegácie v súvislosti s rozruchom, ktorý vyvolala česká delegácia. Český premiér Andrej Babiš a český prezident Petr Pavel sa nevedeli dohodnúť, kto ju má viesť, a nakoniec tam cestovali obaja. Česko tak malo na samite dve delegácie.Pellegrini povedal, že na Slovensku dlhodobo platí pravidlo, že NATO reprezentuje prezident, a ani do budúcnosti sa neobáva, že by mohlo dôjsť k sporu medzi ním a prípadnou inou vládou, kto bude na takýchto samitoch reprezentovať krajinu.