Keď viceprezident J. D. Vance kritizuje Ukrajinu, nikoho to neprekvapí. Keď však politik, ktorý je momentálne favoritom na republikánsku prezidentskú nomináciu v roku 2028, verejne karhá Izrael, znie to úplne inak.
Článok pokračuje pod video reklamou
A v poslednom čase rozhodne nie je jediným vplyvným hlasom americkej pravice, ktorý voči židovskému štátu pritvrdil. Je to signál rozkolu v Republikánskej strane v otázke, ktorá bola viac než štvrťstoročie prakticky nedotknuteľná.Po tom, ako sa z prostredia vlády premiéra Benjamina Netanjahua ozvala kritika dohody prezidenta Donalda Trumpa na ukončení vojny s Iránom, Vance Izrael ostro napomenul. Vyhlásil, že: „Donald J. Trump je v tejto chvíli jedinou hlavou štátu na svete, ktorá Izraelu skutočne prejavuje sympatie.“„Keby som bol členom izraelskej vlády, asi by som neútočil na jediného silného spojenca, ktorý mi ešte na svete zostal.“„Za posledné tri mesiace dve tretiny obranných zbraní, ktoré chránili vašu vlasť, vyrobili americké ruky a zaplatili americkí daňoví poplatníci.“Jeho slová vyvolali ostrú reakciu mnohých republikánov aj konzervatívnych médií. Navyše nešlo o jednorazový výstrelok. Vance je k Izraelu dlhodobo rezervovaný a opakovane spochybňuje bezpečnostné obavy Jeruzalema v súvislosti s memorandom o porozumení, ktoré v mene Trumpovej administratívy vyjednal s Iránom. Jeho prístup k Izraelu čoraz viac pripomína spôsob, akým pristupuje k Ukrajine – a vlastne aj k celej Európe: s podráždenou nedôverou a pohŕdaním.Predstavme si teraz, že práve Vance bude o dva roky republikánskym kandidátom na prezidenta. Mohol by ukončiť výnimočné postavenie, ktoré Izrael doteraz v Republikánskej strane požíval. Najmä v jej populistickom krídle totiž rastie izolacionizmus a nedôvera k zahraničným spojenectvám. To by ešte viac prehĺbilo vnútorné rozpory v strane, ktorá je ako celok stále prevažne naklonená spojenectvu medzi Washingtonom a Jeruzalemom.„Keďže populizmus dnes zohráva v Republikánskej strane čoraz väčšiu úlohu, takáto diskusia je už možná,“ povedal mi republikánsky prieskumník John Couvillon z Louisiany.Ešte pozoruhodnejšie je, že počas prvého Trumpovho funkčného obdobia bola debata o americkej podpore Izraela v konzervatívnych kruhoch prakticky tabu.Vance pritom nie je osamelý hlas. Počas druhého Trumpovho prezidentstva sa na pravici výrazne zvýšila kritika Izraela aj sumy viac než 300 miliárd dolárov, ktoré americkí daňoví poplatníci v priebehu rokov poskytli židovskému štátu vo forme vojenskej a hospodárskej pomoci. Platí to najmä medzi voličmi vo veku 18 až 29 rokov, predovšetkým medzi mužmi.Nevraživosť sa objavila aj medzi niektorými republikánskymi kongresmanmi a kandidátmi, pričom miestami koketuje s antisemitizmom. Kongresman Thomas Massie je napríklad jediným republikánskym členom federálnej delegácie z Kentucky, ktorý odmietol stretnutie s rabínom vedúcim Židovskú radu štátu Kentucky. Kandidát na floridského guvernéra James Fishback zasa používa vo svojej rétorike antisemitské kódové výrazy, ako napríklad „goy slop“. Podobné postoje zaznievajú aj od niektorých vplyvných podcasterov. Tucker Carlson mal napríklad priateľský rozhovor so známym rasistom a antisemitom Nickom Fuentesom.Mnohé výhrady k Izraelu sa na pravici sústreďujú na organizáciu AIPAC a tvrdenia, že lobuje v mene cudzej vlády. To však nie je pravda. AIPAC je americká organizácia financovaná americkými darcami, ktorí presadzujú podporu Izraela zo strany Spojených štátov. Áno, má kanceláriu aj v Jeruzaleme, okrem iného preto, aby pomáhala organizovať návštevy členov Kongresu. Vo Washingtone však bežne pôsobia skutoční zahraniční lobisti registrovaní podľa zákona o zahraničných agentoch. Napriek tomu práve AIPAC vyvoláva na americkej pravici najväčšie pobúrenie nad údajným zahraničným vplyvom.Treba dodať, že ľavica má v tejto oblasti vlastné, možno ešte väčšie problémy. Podpora Izraela – nehovoriac o americkej vojenskej pomoci – klesá vo všetkých vekových skupinách demokratických voličov. V niekoľkých demokratických primárkach do Snemovne reprezentantov aj Senátu sa rozhodovalo práve podľa postoja kandidátov k Izraelu, pričom protiizraelskí kandidáti často uspeli. Platilo to napríklad v senátnych primárkach v štáte Maine, kde Graham Platner porazil guvernérku Janet Millsovú, aj minulý týždeň vo viacerých primárkach v New Yorku. Niektorí demokrati navyše odmietajú odsúdiť antisemitské útoky a časť progresívnych aktivistov šikanuje proizraelských demokratov, hoci sa s nimi zhoduje v iných otázkach, napríklad v podpore práv transgender ľudí.„Najvýraznejšie titulky na internete vôbec nezodpovedajú názorom konzervatívnych voličov. Väčšina republikánov má k Izraelu pozitívny vzťah a chce, aby Amerika zostala jeho spojencom,“ povedal mi republikánsky konzultant Brad Todd.Súhlasí s ním aj Sam Markstein z Republikánskej židovskej koalície, ktorá nedávno spolu s časopisom National Review usporiadala konferenciu o narastajúcom antisemitizme v pravici. „Republikáni majú len mierne škriabanie v hrdle. Náš imunitný systém proti okrajovým hlasom bojuje a zatiaľ jednoznačne víťazí.“Ako príklad uvádza Thomasa Massieho, ktorý sa pokúsil zachrániť svoje slabnúce šance v republikánskych primárkach stupňovaním útokov na Izrael. Výsledkom však bola jasná porážka od kandidáta s jednoznačne proizraelskými postojmi.Donald Trump však už viackrát ukázal, že ideologické istoty môžu byť oveľa menej pevné, než si myslíme.V roku 2016 zásadne pretvoril republikánsku koalíciu a zo strany Ronalda Reagana urobil stranu, ktorá toleruje – ak nie priamo zdieľa – jeho odpor k voľnému obchodu. Ak by v roku 2028 zvíťazil Vance, mohol by podobne zmeniť aj zahraničnopolitické smerovanie Republikánskej strany vrátane postoja k Izraelu.Škriabanie v hrdle môže byť prvým príznakom choroby, ktorú si organizmus už nedokáže vyliečiť sám. Republikáni, ktorí sú presvedčení, že podpora Izraela je v záujme národnej bezpečnosti Spojených štátov, by možno mali siahnuť po penicilíne skôr, než sa infekcia stane neliečiteľnou.
