Slovenská ekonomika by mala po dvoch rokoch len veľmi mierneho rastu konečne zrýchliť. Vyplýva to z najnovšej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR, podľa ktorej by hrubý domáci produkt v roku 2027 mal vzrásť o 1,5 percenta.
Článok pokračuje pod video reklamou
Ekonomiku má potiahnuť Volvo aj exportHoci nejde o dynamiku, na akú bolo Slovensko zvyknuté v minulosti, v európskom porovnaní ide o priaznivý výsledok. Rezort financií očakáva, že slovenská ekonomika porastie rýchlejšie než Nemecko, Francúzsko aj priemer eurozóny.Prognóza zároveň potvrdzuje, že Slovensko naďalej dopláca na nepriaznivý vývoj v zahraničí. Negatívne sa podpisujú obchodné konflikty, americké clá, geopolitické napätie na Blízkom východe aj slabší výkon ekonomík najväčších obchodných partnerov, akými sú Nemecko, Rakúsko či Francúzsko. Napriek tomu ministerstvo financií predpokladá, že už od budúceho roka sa hospodársky rast začne zrýchľovať.Podľa prognózy by sa po odznení investičného impulzu z Plánu obnovy a odolnosti mali hlavnými motormi ekonomiky stať súkromné investície a export.Významný impulz má priniesť aj spustenie výroby automobilky Volvo, ktoré podporí slovenský vývoz a posilní postavenie krajiny na zahraničných trhoch. „Po odznení investičného impulzu z Plánu obnovy a odolnosti ekonomiku potiahne postupné oživenie súkromných investícií a exportu. Významným faktorom bude nábeh výroby automobilky Volvo, ktorý podporí vývozy a čiastočne zlepší postavenie Slovenska na zahraničných trhoch,“ uvádza sa v prognóze.Inflácia má klesať, mzdy rásťRezort zároveň očakáva postupné zmierňovanie inflačných tlakov. Tento rok by mala inflácia dosiahnuť 3,9 percenta, pričom jej výšku ovplyvňuje aj rast cien energií súvisiaci s konfliktom na Blízkom východe. Ministerstvo však upozorňuje, že veľká časť domácností využíva vládnu pomoc prostredníctvom energošekov, takže reálny dosah inflácie na ich rozpočty je približne o jeden percentuálny bod nižší. Už v roku 2027 by sa mala inflácia znížiť na 2,7 percenta.Pozitívny vývoj sa podľa prognózy očakáva aj pri cenách potravín. Inflácia potravín bez nápojov by sa mala v roku 2027 dostať pod hranicu jedného percenta, čo by znamenalo výrazné spomalenie rastu cien v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.Optimistickejšie vyhliadky sa týkajú aj príjmov domácností. Mzdy by mali aj naďalej rásť rýchlejšie ako inflácia. V roku 2026 bude rast reálnych miezd síce ešte nižší ako jedno percento, no v roku 2027 by sa mal zrýchliť na 1,4 percenta. V ďalších rokoch ministerstvo predpokladá, že reálne mzdy budú rásť približne dvojpercentným tempom.Spolu s makroekonomickou prognózou ministerstvo financií zverejnilo aj aktualizovaný odhad vývoja daňových a odvodových príjmov. Ten je priaznivejší než februárová prognóza, hoci celkový obraz ekonomiky sa výraznejšie nemení. Dôvodom je predovšetkým silnejšia spotreba domácností a priaznivý vývoj na trhu práce, teda oblasti, ktoré prinášajú vyšší výber daní.Najvýraznejšie sa zlepšil odhad výnosu dane z pridanej hodnoty. V roku 2026 by mal štát na DPH vybrať o 128 miliónov eur viac, než predpokladal vo februári. K lepšiemu výsledku prispel vyšší výber dane aj účinky prijatých legislatívnych opatreníVyššie príjmy očakáva štát aj zo spotrebných daní, ktorých výnos by mal v roku 2026 vzrásť o 31 miliónov eur. Podľa ministerstva k tomu prispel najmä vyšší výber dane z tabakových výrobkov, dočasne silnejší dopyt po pohonných látkach na začiatku roka a zároveň nižší záujem o predčasné odchody do dôchodku po ich výraznom náraste v predchádzajúcich rokoch.Rezort financií predpokladá, že daňovo-odvodové príjmy budú rásť o 6,2 percenta v roku 2025 a o 6,8 percenta v roku 2026, pričom v ďalšom období sa ich tempo stabilizuje. Výdavky Sociálnej poisťovne by pritom mali rásť miernejším tempom.Makroekonomickú prognózu aj aktualizovaný odhad daňových príjmov prerokovali príslušné odborné výbory. Ministerstvo financií uviedlo, že všetci ich členovia označili prognózy za realistické a zodpovedajúce aktuálnemu ekonomickému vývoju.
